VRANOV NAD TOPĽOU. Keď týždenník Vranovské noviny sľúbil predstaviť Vranovčana, ktorý sa venuje netradičnému remeslu, dal ako v televíznom Inkognite indíciu. Harmonika.
Vladimír Bodnár z Vranova nad Topľou je ekonóm.
Avšak má ešte jedno, netradičné „zamestnanie“, ktoré robí od desiatich rokov. Pochytil ho od rodičov. Sám o sebe vraví, že je „sukničkár“. Čo teda robí?
Vladimír Bodnár sa venuje plisovaniu sukní. „Je to tá na-skladaná harmonika, sukňa, akú nosia ženy v súboroch,“ vraví vranovský plisovač sukní, ktorého služby využívajú široko-ďaleko.
„Rodičia to robili, aj som to zdedil. Kto iný by to robil? Mnohí plisovači a obťahovači gombíkov povymierali, tak som ostal v širokom okolí jediný.“
Plisoval sukne pre súbory a skupiny nielen v celom Vranovskom okrese, ale aj na Slovensku. Napríklad pre súbor Matice slovenskej v Komárne, pre folkloristov na západnom Slovensku, Orave, Kysuciach i na celom východe. Zdá sa, že má celkom dosť roboty? „Ani nie. Žiť sa z toho nedá, je to skôr ako koníček.“
Ako sa plisuje
Plisovanie sukní nepovažuje za ženskú prácu.
„Čo je dnes ženská/mužská práca? Ženy neoperujú? Ženy nelietajú na stíhačkách? Muži nevadia v kuchyniach?“
Ako sa vlastne plisuje?
„Krajčírka zoberie kus látky, ktorý potrebuje. Našije napríklad na folklórnu sukňu stužky, čipky, podohne, čo potrebuje, prinesie k nám, my to vyplisujeme, ona zoberie, pozošíva, ušije pás a sukňa je hotová,“ vraví Vladimír Bodnár.
A pokračuje: „Ide to do papierových foriem. Tie sa potom ručne zbierajú, sťahujú, ide to na taký valec a potom do pary. Keď sa to vyparí, je sukňa vyplisovaná. Niekto povie, veď plisovanú sukňu kúpim v čínskom obchode za 25 eur. Ale sukňa z číňaku sa po dvoch, troch noseniach rozíde, ale u nás držia.“
K profilu tejto zaujímavej osobnosti s nevšedným koníčkom sa Vranovské noviny na svojich stránkach ešte vrátia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
