Korzár logo Korzár Prešov

Zo Šariša dovidieť na Oravu. To nie je hoax, ale realita

Pohorie Čergov núka unikátne výhľady, až do Rumunska.

SkryťVypnúť reklamu

PREŠOV. Aj nie príliš vysoké pohorie Čergov sa môže pochváliť unikátnymi výhľadmi.

Hlavný hrebeň dosahuje výšku zhruba 1 000 m n. m.,vo vrcholových partiách má lúky, z ktorých sú pôvabné kruhové výhľady.

To minimalizuje obmedzenia pre pozorovanie a stačí už len vystihnúť ideálne meteorologické podmienky.

Prečítajte si tiež: Tajomstvo ďalekých výhľadov z hôr: Keď vidíte cez pol Slovenska Čítajte 

K počasiu treba spomenúť, že nie vždy platí, že čím jasnejšie, tým lepšia dohľadnosť. Často práve mraky pomohli trochu pricloniť, znížiť jas a zvýrazniť tak prvky na horizonte.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, stále platí fakt, že výskyt extrémne ďalekých pozorovaní je najpravdepodobnejší v zimnom období, aj v prípade Čergova budú prevažovať zimné scenérie.

Dopomáha tomu najmä sneh, ktorý pri správnom uhle nasvietenia slnkom vytvára výrazné kontrasty.

Minčol je nádherný

Čergovský hlavný hrebeň sa tiahne v smere od severozápadu na juhovýchod a začína pri poľských hraniciach.

Prvým vrchom, z ktorého sú možné ďaleké výhľady, je práve ten najvyšší - Minčol (1 157 m n. m.). Kopec s názvom z čias valašskej kolonizácie (najmä v ukrajinských Karpatoch je tzv. Menchulov neúrekom) ponúka zo svojich lúk priam ukážkový kruhový výhľad.

SkryťVypnúť reklamu

Pri pohľade na sever sú viditeľné prevažne poľské pohoria s najvyšším masívom Radziejowej (1 266 m n. m.), no ďaleké výhľady tu nečakajme.

Výrazne lepšia situácia je smerom na východ, kde je na horizonte možné pozorovať vyšší hrebeň na slovensko-poľskej hranici, ktorý z Polonín priamo prechádza do poľských Bieszczad a tie do ďalších ukrajinských vrchov. Vidieť tu je možné polohy vzdialené aj viac ako 100 km.

Smerom na juh sú dominantné najmä Slanské vrchy, cez ktoré však nevidieť ďalej. Rovnako vzdialenejším výhľadom bráni aj Rudohorie a Branisko.

Západným smerom je zrejme najobľúbenejší výhľad. (foto č. 1) Zmes nesúrodých vrcholov Levočských vrchov ohraničuje na juhu masív Kráľovej hole a na severe Vysoké Tatry.

Unikátny pohľad na Babiu horu

No za vhodných podmienok neunikne zanietenému pozorovateľovi ešte čosi viac na severe "za Tatrami".

Črtá sa tam výrazný masív Babej hory (1 725 m n.m.), vzdialenej 113 km vzdušnou čiarou. (foto č. 2)

To, že z vrchu, kde sa stretávajú tri okresy - Bardejov, Stará Ľubovňa a Sabinov, je možné dovidieť cez Poľsko až na Oravu, je unikát.

SkryťVypnúť reklamu

Práve len z Minčola sa Babia hora ukazuje v koridore Spišskej Magury a Pienin. Z ďalších južne ležiacich vyhliadkových vrchov Čergova (ako Dvoriská, či Veľká Javorina) už pozorovateľná nie je.

A to ani z iným východoslovenských pohorí, s výnimkou pohraničných Pienin, či Spišskej Magury.

To z Minčola robí skutočne výnimočné vyhliadkové miesto.

Z Veľkej Javoriny až do Rumunska

Fakt, že z niektorých slovenských pohorí sú pozorovateľné aj rumunské Karpaty, je už dlhšie známy.

Túto možnosť ponúka aj Čergov, aj keď sa to zdá byť nepravdepodobné, lebo je dosť na severe.

Prvým lepším vyhliadkovým kopcom smerom na juh od Minčola sú Dvoriská (1 057 m n. m.), z ich lúk sú pekné pohľady na juh a západ.

Podobne tak aj z lúčnatého Hrašovíka (1009 m n. m.) a Soliska (1 057 m n. m.).

No "rumunské" rozmery sú možné až z druhého najvyššieho vrchu - Veľká Javorina (1099 m.n.m.). Podľa simulácie je viditeľný masív Varful Ignis vzdialený takmer 250 km!

Umožňuje to priam ideálna konštalacia: Javorina je vysunutá viac na východ, odkiaľ je pohľad do "nekonečnej" doliny Tisy s prítokmi.

Všetko začína práve pod čergovským Minčolom, kde pramení Topľa, cez dolinu ktorej je možné vidieť plochú Východoslovenskú nížinu, voľne prepojenú s maďarskou pustou ukončenou práve predhorím hlavného hrebeňa Karpatského oblúka - Rodna v severnom Rumunsku.

Okrem toho sú z Javoriny úžasné výhľady aj na východ, kde za Vihorlatom dominujú zasa ukrajinské Karpaty.

Nad Sninským kameňom trčí Stij (1 681 m n .m.) vzdušnou čiarou 163 km a vedľa Vihorlatu Polonina Runa, Ljutianska Holica a výrazný Pikuj (1 408 m n. m.) vzdialený vyše 140 km.

Sú to diaľky síce veľké, ale vidieť ich aj viakrát do roka, zatiaľ čo Rumunsko si vyžaduje zložitejšiu prípravu.

Tajomný hrad pod Tatrami

Pútavú scenériu hlavne západným smerom poskytuje južne ležiaca Chochuľka (foto č. 4) a takmer kruhový výhľad vrch Čergov (foto č. 5).

Z jeho lúk je taktiež možné spozorovať rumunské vrchy.

Bežnejšie je však vidieť iné zaujímavosti - pozorným okom zhliadnuť "tajomný hrad pod Tatrami", hrad nad Hanigovcami (okr. Sabinov) od Tatier vzdialený viac než 70 km, napriek tomu vyzerá akoby pod nimi ležal (foto č. 6).

Prečítajte si tiež: Inšpirujte sa na sviatočný výlet. Zimný Čergov je nádherný Čítajte 

Ešte jednu pozoruhodnú vec je z tohto nie až takého vysokého vrchu (1 050 m n. m.) vidieť, na juhozápade Stolicu (1 476 m n.m.), najvyšší vrch Stolických vrchov.

Vzdušnou čiarou je "len nejakých" 85 km, ale je to jediné miesto z celého regiónu, odkiaľ je tento masív pozorovateľný.

Kopec nad mestom Revúca totiž vytŕča v tomto uhle presne v Lačnovskom sedle medzi Braniskom a Bachurňou. Pár metrov severnejšie, či južnejšie a už sa stráca (foto č.7).

Zo známeho lyžiarskeho strediska Lysá (1 068 m n. m.) sú pohľady síce pekné, no znehodnotené vysielačmi a vlekmi.

Zato aj niektoré bočné hrebene ponúkajú exkluzívne výhľady, ako napríklad Žobrák (895 m n. m.) až s dvojicou vyhliadkových veží.

Keďže je to východný bočný hrebeň, tak z neho už nič nebráni dokonalému pohľadu na východ, kde je možné detailne študovať poľské a ukrajinské Karpaty (foto č. 8 a 9).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu