HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. V srdci mesta sa nachádza skrytá národná kultúrna pamiatka.
Relatívne dobrý stav si zachovala dlhé desaťročia.
Minulý rok sa stal jej novým majiteľom údajný bezdomovec Vlastimil Varga z Prešova.
Za posledné obdobie sa dostala do dezolátneho stavu pre odkrytú strechu a rabovačky neznámych páchateľov.
Výnimočná technická stavba na sušenie bylín
Tradícia sušenia bylín v okolí Hanušoviec nad Topľou bola významná najmä v židovskej minorite v 19. storočí.
Povodie rieky Topľa, obklopené Slanskými vrchmi, bolo unikátnym miestom bez väčšieho znečistenia priemyslom.
Ponúkalo tak kvalitnú pôdu a ovzdušie, kde sa rastlinám mimoriadne darilo.
To využil aj obchodník Alexander Wohl, ktorý sušil, vykupoval a expedoval liečivé byliny do celého Československa a zásoboval farmaceutický priemysel v krajine.
V 30. rokoch 20. storočia postavil unikátnu technickú stavbu na sušenie bylín.
Prítmie a cirkulácia vzduchu
Budova musela zabezpečovať nielen prítmie, ale aj dômyselnú cirkuláciu vzduchu.
„Rastliny sa sušili na jednotlivých pričniach, niektoré aj viseli. Vetracie otvory a okná nevytvárali prievan, ktorý by poškodil byliny, ale bol tam príjemný vánok. V čase zvýšenej intenzity vetra sa dokázala vyregulovať intenzita vzduchu,“ opisuje historik Samuel Bruss.
Podľa neho nešlo o náhodnú stavbu, ale o premyslený projekt.
„Wohl nesušil len v tejto drevenej stavbe, najväčšom objekte, ale aj v murovanej stavbe, ktorá bola kedysi súčasťou jeho predajného dvora. Tá už dnes nestojí, pred piatimi rokmi došlo k jej demolácii,“ hovorí Bruss.
Okrem týchto dvoch stavieb sušil podnikateľ rastliny aj na povale svojej vily, kam kedysi viedlo monumentálne schodisko.
Člen Hlinkovej gardy, potom protifašistický bojovník
Počas Slovenského štátu sa začal pekný príbeh jedinečnej sušiarne meniť.
Wohlovi sa v tom čase s rodinou podarilo emigrovať a majetok po ňom prebral člen Hlinkovej gardy Ján Petrík.
Z jednoduchého roľníka sa stal richtár obce Petkovce a obchodník v Hanušovciach.
S vykupovaním liečivých bylín sa mu veľmi nedarilo, strácal kontakty a celú obchodno-predajnú sieť pôvodného majiteľa.
Petrík sa neskôr stal členom zväzu protifašistických bojovníkov a mohol podnikať aj po zoštátnení podnikov.
Po Jánovi Petríkovi zdedil majetok jeho syn Štefan, ktorý už s podnikaním nepokračoval a priestory len prenajímal.
Národná kultúrna pamiatka
Sušiareň si v 90. rokoch všimol Gregor Gašpar, vďaka ktorému sa podarilo zapísať ju ako národnú kultúrnu pamiatku.
Po smrti Štefana Petríka bol majetok zapečatený, keďže nemal žiadnych dedičov.
Neskôr sa oň prihlásila Mária Nováková z Hanušoviec nad Topľou a nárokovala si na svoj podiel ako príbuzná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
