Narodil sa v Humennom, dnes žije v Prešove a za svoje fotografie zbiera medzinárodné ocenenia. Prvý rok svojho syna zdokumentoval na 30 000 fotografiách, no pri zákazkách fotí väčšinou na prvú dobrú. Aký je jeho názor na grafickú úpravu fotiek a čo sú automobilovky, sa dočítate v rozhovore s fotografom JÁNOM ŠTOVKOM.
Vy ste mali byť pôvodne hudobník, no dnes vás živí fotografia.
– Primárne som vyštudoval husle na fakulte humanitných a prírodných vied a hudobnú výchovu s etikou. Bol som primášom rôznych hudobných telies, od prešovských až po Železiar v Košiciach. Kade-tade som sa motal ako primáš, potom ma to prestalo baviť a rozhodol som sa, že budem robiť niečo druhé. A to, čo ma bavilo ako druhé, bola fotografia. Tak som si urobil jednu školu, potom druhú školu v Prahe, kde som mal šťastie na špičkových českých fotografov, ktorí ma učili.
Odkedy sa dá povedať, že ste profesionálnym fotografom?
– Oficiálne je fotograf profesionálnym fotografom, keď sa fotením začne živiť a je to jeho stopercentná náplň práce. U mňa to bolo v roku 2009, keď ma prijali do Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky, kde boli vtedy veľké mená slovenskej fotografie ako Filip Kulisev, Martin Vrabko, Peťo Bagi, Ivan Čaniga. To bol pre mňa veľký odrazový mostík. Tam začala serióznejšia práca, štúdium a konfrontácia so svetom.
Keď ste začínali, nefotilo sa mobilom, no dnes to robí už takmer každý. Fotíte ním aj vy alebo zostávate verný profesionálnemu fotoaparátu?
– Fotil som na fotoaparát, ktorý volám veľká krava. Keď si ho dám so všetkým na plece, má 15 až 20 kíl. Zo začiatku som ho nosil, no keď sme začali cestovať s manželkou, už sa mi ho nechcelo všade ťahať. Jednak je to ťažké, jednak je to komplikované, treba na to dávať pozor, keď to človek vyberie, všetci spozornejú. Potom prišiel čas, keď som začal trošku fotiť mobilom, ale keď ste na niečo zvyknutý, tak to nie je ono. Takže tie fotografie boli skôr pre osobnú potrebu. A potom som si kúpil špičkový fotoaparát, ktorý je malý, ale rovnako kvalitný ako tá moja veľká krava. Už ho mám stále na krku, som s ním zrastený. Čo vidím, to fotím.
Dá sa urobiť profesionálna fotografia aj kompaktom?
– Samozrejme, no záleží na tom, aké je kritérium na tú konkrétnu fotografiu. Reklamná fotografia určite nie s kompaktom, ale reportážna, emočná fotografia, kde musíte byť v správnom čase na správnom mieste je úplne jedno, čím je vyfotená. Stretol som sa na rôznych súťažiach aj s fotkami fotenými iPhonom a sú dobré. Ak by to človek chcel dávať na väčšie obrazy alebo plátna, už by bol síce problém, lebo nie sú také kvalitné, ale emóciu majú. To je základ, veľa fotografov zabúda, že prvá na fotografii má byť emócia až potom všetky technické dáta, kompozícia a expozícia.
Koľko z fotografie je talent, koľko technické vybavenie a koľko ten povestný kúsok šťastia?
– Je všeobecne platné v každom odvetví, že len dvadsať percent je talent a ostatné je drina, drina a drina. Veľa fotografov a najmä amatérskych, ktorí majú čas a vylezú si kdesi na kopce, urobí kvalitnejšiu fotografiu ako profesionálny fotograf, ktorý je limitovaný zákazkami. Ten to môže ísť odfotiť, až keď bude mať čas. Dnes už ani nie sú veľké hranice medzi profesionálnymi a amatérskymi fotografmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
