Keď som pred časom išiel z Bardejova na návštevu ku kamarátovi do Osadného (okrese Snina), cestou niekoľko kilometrov pred Osadným ma upútali kilometre elektrických oplôtkov s pasúcim sa dobytkom. Pastierska idylka.
Vychutnával som si zelenú, divokú a krásnu krajinu na severovýchode a mal som dobrý pocit z toho, že naši ľudia sa konečne vracajú k chovu a pasienkárstvu. Že pochopili a nadviazali na svojich starých otcov, gazdov. Viac som sa ani mýliť nemohol.
„To je super, že sa tu všade pasie dobytok,“ nadhodil som cestou.
Cestný pirát parkuje Ferrari v obývačke. Nejazdím ako blázon, tvrdí Čítajte„Hej je to super. Všetko to tu vlastní Diego,“ odvrkol kamarát.
„Diego? Kto je Diego?“ opýtal som sa.
„Nepoznáš Diega? Toho tu pozná každý. Diego má v obývačke Ferrari.“ A tým to skončilo.
Potom som si v regionálnych a bulvárnych novinách ešte prečítal niekoľko článkov o tomto, na Zemplíne známom agrobarónovi talianskeho pôvodu a jeho avantúrach. A pustil som to z hlavy.
Na historku som si spomenul až keď som čítal nedokončený článok zavraždeného novinára Jána Kuciaka o prepojení talianskej mafie so slovenskou politikou, v ktorom figuruje aj meno Diego Roda.
Kuciak sa o ňom v článku zmieňuje ako o členovi jednej z vplyvných talianskych rodín podnikajúcich na východnom Slovensku s prepojením na taliansku ´Ndranghetu. A na obývačku Úradu vlady.
Karafiáty a krv
Politická, diplomatická a komunikačná kultúra Ficovho kabinetu a poťažmo Úradu vlády, kde paradoxne sedeli ľudia s prísne tajnými previerkami, ktoré nejako nebrali do úvahy ich podnikanie s členmi talianskych mafiánskych rodín, sa dostala do slovenskej verzie Danteho pekla.
Otázka je či sme ešte (alebo už?) schopní rozpoznať, že v tomto pekle sa s našimi zbojníckymi štátodarcami smažíme (už dávno) všetci.
Posledný februárový pondelok 2018 sa začala mediálna vojna medzi slovenským establišmentom a európskou investigatívou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári