Pochádza z Prešova a to, čo sa o východniaroch hovorí, ona spĺňa na sto percent. Srdečná, milá, usmievavá a priateľská. Aj keď GABRIELA FUTOVÁ detské knihy píše už takmer dvadsať rokov, bola spoluautorkou šlabikára, pracuje v knižnici, prispieva do detského časopisu a mala by plné právo správať sa ako pani spisovateľka, ona taká nie je. Na besedách odpovedá deťom aj po stý krát na rovnakú otázku a skromne hovorí, že dodnes sa na svoju spisovateľskú kariéru pozerá s úžasom.

Detskej literatúre sa venujete roky, dá sa nejako porovnať v akom bola stave, keď ste začínali a teraz? Naozaj čítanie vytláčajú tablety a počítače?

– Ja stále stretávam veľa detí, ktoré čítajú. Áno, majú aj iné záujmy, fungujú aj na tabletoch a počítačoch, ale čítajú. A keď sledujem, koľko rôznych nových detských kníh vychádza, keby nebol dopyt, asi by nevychádzali.

Na akých knihách ste vy vyrástli?

– Mojou srdcovkou je kniha Malá bosorka od Ottfrieda Preusslera. Ale rástla som na Rumcajsovi a návšteva Jičína v dospelosti pre mňa znamenala úžasný návrat do Rumcajsových príbehov. Tiež na Modrej knihe rozprávok od Ľubomíra Feldeka, lebo ma prekvapilo, že spisovateľ môže rozprávky poňať aj vtipne, na Kiki a Miki, lebo ma príjemne šokovalo, že náhodný výber knihy v cudzej knižnici môže byť taký zaujímavý, na Zlatej a Striebornej knihe rozprávok, neskôr na Tarzanovi, Winnetuovi a mnohých ďalších knihách, ktoré ma neskutočne oslovili. Kto ma nebavil, to bol Jules Verne. Ale inak som čítala čokoľvek, čo mi prišlo pod ruku.

Zastihla som vás počas týždňa besied s čitateľmi. Kedysi ste ich príliš nemuseli, už sa to zlepšilo? A aké sú deti? Pýtajú sa, konšpirujú, alebo chcú od vás počuť ako sa majú hrdinovia po poslednej bodke?

– Mňa na besedách nebaví iba cestovanie. Keď už som na mieste medzi deťmi a keď vidím, že sú zvedavé a aktívne na mňa reagujú, som nadšená. Zvyčajne chcú vedieť vlastne to isté. Ako a prečo som napísala tú alebo onú knihu, kde nachádzam inšpiráciu, ako doma žijeme a tak... Na pokračovanie osudov knižných hrdinov sa pýtajú hlavne staršie deti a celkom nedávno som mala vynikajúcu besedu so staršími žiakmi, ktorí zo mňa doslova vytiahli analýzu mojich postáv z knihy Poškoláci. A to bolo super, lebo som si uvedomila veci, nad ktorými som nepremýšľala. A vlastne som si uvedomila, že pokračovanie Poškolákov je asi fakt nevyhnutné. Aj keď nesľubujem, že ho urobím.

Vaši hrdinovia robia veľa bláznovstiev, konajú momentálne. Je jednoduché prepnúť hlavu do módu bezprostredného dieťaťa, keď ste dospelák, na ktorého čakajú na stole účty?

– U mňa je to úplne jednoduché. Práve možnosť prepnúť sa do detského sveta využívam aj v dospeláckom živote, pretože rada nahováram mojich dospeláckych kamošov na rôzne ´kraviny´. Veľmi ma bavia kadejaké úlety, ale to bude asi preto, že som v reálnom živote veľmi zodpovedná, snažím sa dodržiavať sľuby a ak niečo nesplním, veľmi sa trápim. Deti ešte majú právo byť trochu nezodpovedné, nepremýšľať nad následkami svojich činov, a tak sa rada stávam aspoň v knihách dieťaťom, ktoré povie, čo mu prinesie slina na jazyk a robí to, na čo má práve chuť. Aj keď dospelým z toho niekedy šedivejú vlasy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári