Sedím vo vlaku. O chvíľu zastavíme v Kútoch. Vlak je preplnený, nasledujúca zastávka Břeclav. Nedeľa večer. Cieľová stanica je Brno.

Reč ľudí sa mieša, občas počujem niečo po anglicky, sú tam aj náznaky češtiny, čo by nemalo byť prekvapivé, ale verte, človeka to niekedy zaskočí nepripraveného...

No a potom slovenčina. Tú je počuť všade, rôzne prízvuky, rôzne kúty krajiny.

Väčšina rozhovorov je o tom, koľko povinne voliteľných predmetov má chlapec stojaci oproti tento semester a koľko to dievča vedľa neho prenáša predmetov do ďalšieho semestra.

Zväčša sú všetko študenti, cestujú do školy. Najčastejšie je to Masarykova či Mendelova univerzita, obľúbené je aj Vysoké učenie technické.

Dve Češky, pravdepodobne dôchodkyne, ktoré nie sú zvyknuté na nedelňajšiu cestu vlakom, sa oproti mne rozprávajú s mladým chlapcom. Samozrejme, so Slovákom.

Kam to všichni jedou? Neslyším žádnou češtinu.

Mladík sa smeje a odpovedá, že v tomto vagóne je skoro každý Slovák.

A takmer každý je informatik. Už sa to stáva akýmsi nevtipným vtipom, že každý druhý Slovák, ktorý je v Brne, študuje informatiku.

Podobné črty, rovnaká reč, okuliare a rozhovory, ktorým nikdy nerozumiem.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári