Článok pokračuje pod video reklamou
VRANOV NAD TOPĽOU. Spomienková akcia, ktorá sa konala v piatok, 2. marca 2018 a bežala súbežne s podobnými akciami po celom Slovensku nenechala chladnými ani obyvateľov Vranova nad Topľou.
Podujatie bolo zvolané na poslednú chvíľu, viacerí Vranovčania merali cestu aj do Prešova.
Mráz ľudí neodradil
Pod pamätnou tabuľou pri Bazilike Minor, ktorá je venovaná 17. novembru 1989, visí fotografia zavraždeného Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej so smútočným nápisom. Pod ňou horí niekoľko desiatok sviečok a svieti mnoho kahancov.
Prečítajte si tiež: Vražda novinára a jeho snúbenice vytiahla východniarov do ulíc (minúta po minúte)
Postupne môžeme sledovať prichádzajúcich ľudí, ktorí zapaľujú sviečky a venujú zavraždeným tichú modlitbu.
Dav sa rozrastá a postupne môžeme pri vranovskej bazilike narátať niekoľko desiatok ľudí – mladších, starších, študentov aj rodiny s malými deťmi, ktorým téma udalostí posledných dní nie je ľahostajná.
Hlavným organizátorom vranovskej spomienky je Jozef Mikita, s ktorým robíme rozhovor.
„Ľudia si musia pamätať jednu vec – sedemnásty november tu už bol. Teraz máme žiť v bezpečnom štáte a to, čo sa stalo je najväčší zločin, aký sa v slobodnom a bezpečnom štáte môže stať,“ hovorí J. Mikita.
„Pre nás by toto malo byť memento, že špičky sú poprepájané s ľuďmi, ktorí sú ochotní páchať aj tie najzávažnejšie zločiny a dokonca vziať život dvom mladým ľuďom,“ odpovedá J. Mikita na ďalšiu otázku.
Dav sa rozrastá a sviečok pod fotografiou pribúda. Pritom stále mrzne a sneží.
Pravda oslobodzuje
Čaká sa na Pavla Zajaca, podpredsedu KDH, ktorý má mať pred pamätnou tabuľou prejav.
Sviečky neustále pribúdajú, dav sa zväčšuje do poslednej chvíle, prechádzajúc pomedzi ľudí môžete počuť útržky z rozhovorov v skupinách, z ktorých každý jeden odsudzuje čin, ktorý pripravil o život dvoch mladých ľudí, ktorí bojovali za pravdu.
Po príchode Pavla Zajaca počujeme výzvu na hlasnú modlitbu Pána, ktorú akceptujú všetci prítomní.
Po nej nasleduje samotný príhovor Pavla Zajaca, v ktorom venuje prvé slová práve vyjadreniu úprimnej sústrasti a smútku nad stratou, ktorú utrpeli rodiny zavraždených.
„Myslím, že nie je lepšieho miesta vo Vranove, kde by táto spomienka mala byť, na tejto pamätnej tabuli 17. novembru sa píše: Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí, čo je, myslím si, úlohou všetkých novinárov a myslím si, že aj zmyslom života Jána Kuciaka, ktorý hľadal pravdu,“ vysvetľuje hneď v úvode miesto spomienkovej akcie svojho prejavu P. Zajac.
„Mysleli sme si, že mafia z 90-tych rokov, ktorá úradovala na Slovensku odtiaľto zmizla. Mysleli sme si to do pondelka, kedy sme sa dozvedeli túto správu,“ hovorí o pocitoch z uplynulých udalostí P. Zajac.
Následne počas približne minútovej časti prejavu zhŕňa prácu Jána Kuciaka, ktorý sa ako investigatívny novinár venoval článkom o mafii a jej rozvetvení, ktoré podľa zdrojov siaha až na Úrad vlády SR.
Pavol Zajac následne vyzýva na zamyslenie nad tým, čo robia bezpečnostné orgány, ktoré mali úradovať dávno, nie až po tom, čo sa stala vražda mladého novinára.
„Zlyhania týchto orgánov potom nahrádzajú práve takíto statoční novinári a Ján Kuciak dokonca musel na tieto zlyhania doplatiť svojím vlastným životom. Vražda, ktorá sa stala vykazuje všetky známky profesionálnej vraždy a ja si dokonca dovolím tvrdiť, že to bola poprava,“ hovorí.
Ďalej počúvame o neschopnosti orgánov a štátu vyvodiť následky na tých najvyšších miestach a obviniť tých správnych ľudí, ktorí zapríčinili smrť Jána Kuciaka.
„Robert Fico sa opakovane oplzlo vyjadroval na adresu novinárov. Minister vnútra Róbert Kaliňák sa ešte donedávna vysmieval z práce Jána Kuciaka a polícia nebola schopná poskytnúť mu ochranu, keď podal trestné oznámenie,“ vymenúva rečniaci P. Zajac.
Na záver ďakuje všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto spomienkovej akcie, ktorou chceli dať všetky zúčastnené mestá najavo spolupatričnosť a nespokojnosť, rovnako ako vyjadriť hlbokú úprimnú sústrasť pozostalým po zavraždených.
Vranovský dav sa rozchádza, ľudia zapaľujú posledné sviečky skrehnutými rukami.
Vo vzduchu ostávajú visieť najhlasnejšie vyslovené slová Pavla Zajaca. Pravda vás oslobodí.
ANKETA ÚČASTNÍKOV SPOMIENKOVEJ AKCIE
Lenka, 34 rokov:
„Prišla som preto, že nám to nie je jedno. Je dôležité dať vedieť, že chceme, aby sa niečo zmenilo. Verím, že ak bude ľudí, ktorým to nie je jedno ešte viac, dokážeme niečo zmeniť, pretože v jednote je sila.“
Jaroslav, 55:
„Sám mám deti približne vo veku týchto mladých ľudí a myslím, že ako je to veľká tragédia pre rodiny, tak aj pre spoločnosť. Prejaviť sa to musí aj v tej najmenšej dedinke, aj priamo vo Vranove sa treba prizrieť na niektoré veci a začať ich riešiť.“
Marianna, 51:
„Je naozaj strašné, čo sa tu deje a je zlé, že muselo dôjsť až k vražde dvoch mladých ľudí, aby sa dali veci do pohybu. Myslím, že každý vidí, čo sa tu deje a dúfam, že dopad to bude mať na celé Slovensko. Podľa mňa je to ešte len začiatok toho, čo sa bude diať.“
Ján, 35:
„Vieme, aká je doba a chceli by sme vzdať hold mladým ľuďom, ktorí bojovali a robili to správne. To, čo mohlo byť príčinou vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky sa môže diať všade, aj vo Vranove a preto by sme týmito protestmi mohli zmeniť najmä myslenie ľudí, ktorí budú voliť, keďže politikov asi nezmeníme.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
