BARDEJOV. Do konca marca budú schválené projekty, ktoré dostanú peniaze z akčného plánu. Niektorí starostovia a zástupcovia tretieho sektora ho kritizujú.
Okres Bardejov zaradila vláda minulý rok do zoznamu najmenej rozvinutých okresov.
Dôvodom je dlhodobo evidovaná vysoká miera nezamestnanosti, v roku 2016 to bolo 17 %, zatiaľ čo slovenský priemer je 8 %.
Akčná rada pre rozvoj okresu v spolupráci s partnermi, najmä zástupcami mesta a obcí, zástupcami štátnej správy v okrese, mimovládnymi organizáciami a podnikateľskými subjektmi vypracovala päťročný Akčný plán rozvoja okresu.
Ten má pomocou desiatok miliónov eur na vybrané projekty v priebehu piatich rokov znížiť nezamestnanosť v okrese s dôrazom na rozvoj cestovného ruchu.
Niektorí starostovia, mestskí poslanci, zástupcovia neziskových organizácií, občianskych združení a tretieho sektora majú výhrady k nominovaným projektom, ale aj k zloženiu takzvanej „malej“ rozvojovej rady, ktorá bude projekty vyberať a schvaľovať.
Jarina: Nerozumejú tomu
„Myslím si, že ľudia ktorí o akčnom pláne v Bardejove rozhodujú, tomu celému nerozumejú a nechcú to robiť poriadne ani korektne.
Vôbec nechápu koncept a zmysel pomoci pre najmenej rozvinuté okresy, pretože to je určené pre ľudí s inou mentalitou,“ komentuje organizáciu bardejovského akčného plánu riaditeľ Komunitnej nadácie Jozef Jarina.
„Ukázalo sa to napríklad už na kreovaní tzv. malej rozvojovej rady, kde možno okrem jednej, dvoch osôb, majú všetko svojich ľudí.
Urobilo sa to tak, aby sme tam ako tretí sektor nemali žiadneho zástupcu. Navyše sa starostovia a podnikatelia účelovo neinformujú.“
„Aj keď myšlienka je dobrá, tí, ktorí o tom rozhodujú majú nadmieru vyvinutý zmysel ako celý projekt otočiť vo svoj vlastný prospech a čo najviac z neho vyťažiť. Dokazujú to aj niektoré nominované projekty, ktoré v tom zozname vôbec nemajú čo robiť,“ dodáva Jarina.
Na názor sme sa opýtali aj starostu väčšej obce z hornotoplianskej doliny, ktorý ale nechcel byť menovaný.
„Podľa mňa je to celé veľký nezmysel. Nejakých pár miliónov žiadnu nezamestnanosť trvalo nezníži a peniaze si znova rozdelia len tí ktorý sú pri koryte. U nás v obci vôbec nemáme chuť sa tým zaoberať, je okolo toho iba kopa rečí a administratívy.“
Bujda: „Hluboké nedorozumění“
„Kritické hlasy boli aj budú, ale najviac vždy kritizujú tí, ktorí sedia, čakajú, nemajú a neprídu pre informácie. To, že niekto dal do zoznamu nejaký zámer alebo projekt, ešte neznamená, že dostane peniaze. Akčný plán je iba pomocný nástroj pre naštartovanie zamestnanosti. Ak by som parafrázoval českého prezidenta Václava Klausa, kritikom by som odkázal, že „jde o hluboké nedorozumění“, reagoval na výhrady tretieho sektora prednosta Bardejovského Okresného úradu, ktorý celý akčný plán manažuje, Miroslav Bujda.
„Do 21. februára sme mali odovzdať prvý návrh akčného plánu s indikatívnym zoznamom všetkých projektov. Do konca marca zasadne veľká Akčná rada pre rozvoj okresu, v ktorej je šestnásť ľudí a kde by sa malo odsúhlasiť definitívne znenie akčného plánu pre náš okres. Potom bude medzirezortné pripomienkovanie a v júni je plánované výjazdové zasadnutie vlády v Bardejove, kde bude celý akčný plán finálne schválený. Po jeho schválení sa potom jednotliví žiadatelia môžu uchádzať o čerpanie finančných zdrojov,“ popisuje Bujda časový harmonogram schvaľovania akčného plánu.
Nový zákon centralizuje
Od 1. apríla bude navyše v platnosti nový zákon o regionálnom rozvoji. Podľa neho sa už nebudú schvaľovať všetky zoznamy projektov naraz s akčným plánom, ale projekty sa budú každý rok aktualizovať podľa toho, ako bude ten ktorý subjekt pripravený.
Akčná rada na miestnej úrovni zanikne a zmení sa aj zloženie veľkej rady, kde už budú len zástupcovia ministerstiev plus prednosta okresného úradu z daného okresu.
“Urobilo sa to tak, aby sme tam ako tretí sektor nemali žiadneho zástupcu. Navyše sa starostovia a podnikatelia účelovo neinformujú
„
Na miestnej úrovni už bude iba výbor ako poradný orgán pre rozvojovú radu, ktorý ale už nebude mať možnosť nič ovplyvniť.
Konečné slovo budú mať podľa nového zákona zástupcovia ministerstiev a protimonopolný úrad.
„Finančný objem všetkých projektov v zozname je viac ako 140-miliónov eur. Vybrané projekty dostanú peniaze z troch zdrojov. Prvým je Úrad práce, ktorý bude poskytovať pracovnú silu z nášho okresu. Druhým zdrojom je regionálny príspevok z vlády na celý okres v sume 750-tisíc ročne,“ vysvetľuje Bujda.
„Najdôležitejší zdroj budú ale európske štrukturálne fondy, jednak cez výzvy pre najmenej rozvinuté okresy a jednak cez zvýhodnené subjekty z týchto okresov v rámci štandardných výziev. O akú celkovú sumu ide, teraz presne nevieme, určite však hovoríme o desiatkach miliónov eur, ktoré sa ale budú čerpať postupne,“ dodáva prednosta.
Starostka aj riaditeľ
To že bardejovský tretí sektor nemá v rade zastúpenie podľa Bujdu nie je pravda. „Tretí sektor zastupuje v malej rade predsedkyňa Miestnej akčnej skupiny (MAS) Horná Topľa Mária Ontkaninová (starostka obce Zlaté – poznámka autora). Vystupuje v nej ako šéfka organizácie, ktorá je zriadená podľa zákona o treťom sektore.“
Podľa zoznamu (viz rámček) je za občianske združenie Oblastná organizácia cestovného ruchu Šariš-Bardejov v rade aj riaditeľ mestského Kultúrno-turistického centra, známeho aj ako Poľsko-slovenský dom Marcel Tribus.
Prečo sa do zoznamu dostali projekty, ktoré nemajú nič, alebo len veľmi málo spoločné s rozvojom a udržaním zamestnanosti v okrese a meste, kto o ich zaradení rozhoduje, prečo nemá tretí sektor v Bardejove svojho zástupcu v osemčlennej miestnej rade a či môže funkcionár samosprávy zároveň zastupovať aj neziskové organizácie sme sa pýtali aj na tlačovom a informačnom odbore vlády.
Vláda: Prednostu sme informovali
„Počas prípravy akčného plánu sa zostavuje za každý najmenej rozvinutý okres indikatívny zoznam projektových zámerov, pričom ich predkladateľmi môžu byť aj podnikatelia z okresu. To, že sa projekt nachádza v indikatívnom zozname, nezakladá právo na poskytnutie, či už regionálneho príspevku alebo príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uviedol v zaslanej odpovedi úrad.
„Návrhy projektov a aktivity zo zoznamu sú prerokovávané Radou najmenej rozvinutého okresu, ktorá zostaví návrh ročných priorít na príslušný rok, v ktorom budú na financovanie odporúčané len tie projekty, ktoré budú spĺňať zákonné podmienky. Návrh ročných priorít bude predmetom pripomienkového konania a následného schvaľovania vládou SR.“
„Nominácie členov Rady najmenej rozvinutého okresu sú v kompetencii prednostov príslušných okresných úradov. Úrad vlády SR e-mailom informoval prednostu Okresného úradu v Bardejove aj o nominácii za občianske združenie myBardejov a vyzval ho, aby zabezpečil nominácie zástupcov subjektov územnej spolupráce v súlade so zákonom o podpore najmenej rozvinutých okresov,“ píše sa ďalej v stanovisku Tlačového a informačného odboru Úradu vlády.
myBardejov: Postup je netransparentný
Postup prednostu Bardejovského Okresného úradu, považuje za netransparentný, aj občianska platforma "myBardejov" mestského poslanca a primátorského kandidáta Milana Pilipa. Minulú sobotu rozposlala médiám tlačovú správu.
"Vyjadrujeme nespokojnosť s postupom prednostu Okresného úradu v Bardejove Miroslava Bujdu v súvislosti s netransparentnou prípravou Akčného plánu pre rozvoj okresu Bardejov, ako aj s personálnym obsadením akčnej rady," uvádza ich stanovisko.
Za prípravu Akčného plánu zodpovedá prednosta Okresného úradu v Bardejove, ktorý má aj kompetenciu zriadiť okresnú akčnú radu. V nej by mali byť zastúpené všetky sektory.
Nomináciu do tejto rady predložili zástupcovia občianskeho tretieho sektora, ako aj platforma myBardejov.
"Ani v jednom z týchto prípadov prednosta Miroslav Bujda nominácie neakceptoval, a vymenoval (tzv. malú) Akčnú radu, pričom neboli rešpektované štandardné pravidlá, pokiaľ ide o tvorbu takýchto strategických dokumentov a nemá v nej zastúpenie občiansky tretí sektor, teda aktívne občianske združenia, ktorá sa výrazne podieľajú na spoločenskom živote v meste a okrese. Obávame sa, že pri takomto zložení nemôže rada efektívne rozhodovať o sociálnom a ekonomickom rozvoji okresu," hovoria členovia platformy.
"Obávame sa, že za týchto okolností nebudú predkladané a realizované také projekty, ktoré okresu reálne pomôžu," dodal k stanovisku platformy Milan Pilip.
KTO A ZA KOHO JE V AKČNEJ RADE
Artúr Beneš – generálny riaditeľ Agentúry regionálneho rozvoja Prešovského samosprávnheo kraja – za Regionálnu rozvojovú agentúru
František Oláh – starosta obce Hažlín – za Slovenskú časť euroregiónu
Mária Ontkaninová – starostka obce Zlaté a predseda Miestnej akčnej skupiny Horná Topľa – za za Slovenskú časť euroregiónu
Michal Goriščák – riaditeľ Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny v Bardejove – za Európske zoskupenie územnej spolupráce
Marcel Tribus – riaditeľ Kultúrneho a turistického centra Bardejov – za občianske združenie Oblastná organizácia cestovného ruchu Šariš-Bardejov
Marek Rakoš – starosta obce Raslavice – za neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby Obecné služby Raslavice, s.r.o.
Boris Hanuščak – primátor mesta Bardejov – za mesto Bardejov
Ferdinand Exner – zástupca Prešovského samosprávnheo kraja – za Vyšší územný celok
(mh)
O NOMINOVANÝCH PROJEKTOCH
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Počet projektov: 90
Počet vytvorených pracovných miest: 1823 až 2214
Hodnota projektov: 149 173 558 eur
Počet subjektov ktoré podali projekty: 50
KATEGÓRIE A POČET PROJEKTOV V NICH:
Rozvoj regionálnej ekonomiky a inovácií (0)
Podpora konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (6)
Podpora oživenia poľnohospodárstva a lesníctva (10)
Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu a investície do zachovania kultúrneho dedičstva (18)
Vzdelávanie a adaptácia pracovnej sily pre potreby trhu (0)
Podpora predprimárneho a primárneho vzdelávania (1)
Podpora stredoškolských centrier prípravy a adaptácie pre budúce povolanie (6)
Podpora sociálnej ekonomiky a lokálnej zamestnanosti pre adaptáciu nízkokvalifikovanej pracovnej sily (7)
Budovanie infraštruktúry, zvýšenie kvality a dostupnosti služieb (0)
Dopravná, kultúrno-spoločenská a športová infraštruktúra okresu (13)
Podpora nájomného bývania, príprava územia pre bytovú výstavbu a podpora výstavby, svojpomocnej výstavby bytov nižšieho štandardu (3)
Podpora budovania zdravotníckych a sociálnych zariadení (4)
Starostlivosť o životné prostredie (0)
Výstavba vodárenskej infraštruktúry (1)
Podpora triedenia a zhodnocovania odpadov (9)
Protipovodňová ochrana (5)
Informačné systémy (6)
NAJVIAC PROJEKTOV PODALI:
Mesto Bardejov (12)
Obec Raslavice (17)
PROJEKTY ZA NAJVIAC PEŇAZÍ:
Podpora investorov v priemyselnom parku BJ – Mesto Bardejov – 55 000 000 eur
Výstavba hotela Aliz, Bardejovské Kúpele, Artin, spol. s r.o. - 8 292 000 eur
Protipovodňová ochrana územia BJ (II.etapa) – Mesto Bardejov – 5 000 000 eur
Modernizácia letného kúpaliska Bardejov – Mesto Bardejov - 4 880 000 eur
Príprava a následné zalesňovanie existujúcich plôch k.ú. Dubinné – Obec Dubinné - 4 000 000 eur
PROJEKTY S NAJVYŠŠÍM PREDPOKLADANÝM POČTOM VYTVORENÝCH PRACOVNÝCH MIEST:
Príprava a následné zalesňovanie existujúcich plôch k.ú. Dubinné – Obec Dubinné – 750
Rozšírenie priemyselného parku Bardejov – Sever – Mesto Bardejov – 150
Spracovanie produktov poľnohosp.prvovýroby – Ladislav Kuľka – 150
Podpora investorov v priemyselnom parku BJ – Mesto Bardejov – 125
Výstavba Domova sociálnych služieb - Obec Raslavice – 50
(mh)

Článok vyšiel v týždenníku MY BARDEJOVSKÉ NOVINY číslo 8, v predaji od 27. 2. do 5. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári