PREŠOV. Kým v časoch aktívneho pracovného života našich starých rodičov bola manuálna práca bežná a robotníci prirodzenou, pozitívne vnímanou súčasťou spoločnosti, dnes je všetko inak.
V popredí je štúdium na vysokých školách a snaha získať titul. O vzdelávanie sa v remeselných odboroch nie je záujem.
Tieto prognózy nie sú priaznivé, otázne je, kto bude o pár rokov vykonávať „obyčajné“ povolania ako stolár, mechanik, murár.
Duálne vzdelávanie nie je novinkou
Posledné roky sa čoraz častejšie skloňuje slovné spojenie duálne vzdelávania.
„Duálne vzdelávanie nie je novinkou, je tu od 50. rokov. Fungovalo a celkom úspešne. Aby som to spresnil, Don Bosco bol prvým aktérom, keď pripravil pre svojich chlapcov pracovné zmluvy. V Taliansku začalo fungovať duálne vzdelávanie ako prvé,“ vrátil sa do histórie predseda PSK Milan Majerský.

Žiak, zamestnávateľ, škola
Jeho „renesanciu“ opísal Stanislav Pravda, projektový špecialista Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.
„Rád by som predstavil duálne vzdelávanie. Znovu sa zrodilo v roku 2015, teraz oslavovalo tretie výročie. Je to partnerstvo medzi žiakom, zamestnávateľom a školou. Stále viac a viac sa duálne vzdelávanie rozbieha, výnimkou nie je ani Prešovský kraj, kde sa rozbieha tiež.
Prečo je disharmónia medzi zamestnávateľom a školou? Nastáva degradácia pracovného pomeru a vzdelania. Každý chce mať doma inžiniera. Dbať o kvalitu maturitného vysvedčenia umožnilo 90 percentám žiakov ísť na vysokú školu a 90 percent vysokoškolákov pracuje na miestach pre stredoškolákov,“ skonštatoval situáciu Pravda.
Spolupráca aj so železnicami
Karol Martinček, člen predstavenstva ZSSK, opisuje aktuálny stav prepojenia praxe a škôl.
„ŽSR zamestnáva 6-tisíc ľudí, sme významný zamestnávateľ na Slovensku. Na základe vnútornej analýzy, od roku 1950, môžem povedať, že dve tretiny týchto ľudí si pamätajú duálne vzdelávanie. Spolupracujeme so strednými školami, ktoré zabezpečujú dopravné vzdelanie tohto charakteru.“
Pozitívne príklady duálneho vzdelávania spomenul napríklad v Žilinskom kraji.
„Som rád, že sa nám podarilo nadviazať spoluprácu v Martine, kde je dopravná škola. Tam by sme prenajali pavilón, kde by bolo školiace zariadenie pre študentov, ktorí vychádzajú z tejto školy. My zabezpečíme všetky didaktické pomôcky. Nie je to iba o železiarskom povolaní, ale aj o tom, aby sme pristúpili k obnove vozového parku.“
Záujem je žalostne nízky
Ján Majerský, člen prezídia Zväzu stavebných podnikateľov SR a generálny riaditeľ Proma opisuje fakt, že firmy nevedia zabezpečiť duálne vzdelávanie.
„Podstatná časť sa riadi elektronicky, riadi sa laserom. Nie je to už v období, keď som týždeň chodil do roboty, týždeň do školy, to bolo niečo úplne iné.“
Milan Laca zastupuje Strednú odbornú školu na Volgogradskej v Prešove. Duálne vzdelávanie na ich škole poznajú veľmi dobre.
„Prví absolventi systému duálneho vzdelávania, ktorí v júni skončia, budú od nás. Ale to číslo nie je bohvieaké. Sú štyria. Išli sme ako prví v kraji, boli sme spolu v projekte, chodíme v tom pomerne dlho. Iné je to u nás na východe. Detské choroby s duálnym vzdelávaním neskončili, bojím sa, aby neboli tieto choroby chronické. Vítame zmeny, ktoré sa idú diať, aj nejaké odporúčania.“

Zručný si zarobí
Duálne vzdelávanie je riešené na celoštátnej úrovni. Čo v prípade riešenia na úrovni kraja?
„Určite budem podporovať duálne vzdelávanie. Mať doma remeselníka nie je zlé. Dnes remeselník, dobrý murár, zarobí viac ako lekár. Skúste si tu nájsť murára, ktorý vám postaví dom. Je to problém. Mnohí povedia, že na celý rok 2018 mám vybookované zákazky.
Sú to ľudia, ktorí veľmi dobre zarábajú. Na to ale musia byť pripravené školy, aby skončil žiak školu, vedel si založiť živnosť a preferovať to remeslo. Tak to funguje aj v zahraničí. Dnes živnostník, ktorý má pracovnú zručnosť a vyštudované remeslo, dokáže si pekne zarobiť.“
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 8, v predaji od 27. 2. do 5. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári