Ako profesionálnej mame prešlo Hedvige Stajančovej rukami štrnásť detí. Odchody a príchody, dvadsaťštyrihodinové nasadenie aj nechápavé pohľady ľudí, ako môže mať biela mama rómske deti.
Profesionálne rodičovstvo je mimoriadne náročné povolanie a spoločnosť sa ešte stále nenaučila radšej sa usmiať a ponúknuť pomoc, ako ukazovať prstom.
Hedviga Stajančová z Prešova je profesionálnou mamou desať rokov.
Za ten čas sa v jej rodine vystriedalo štrnásť detí.
„Najťažšie na tejto práci sú odchody, keď sa dieťa vracia do pôvodnej rodiny, ide na adopciu alebo do pestúnstva,“ hovorí sympatická žena, ktorú na túto prácu nahovoril kamarát. „Akékoľvek dieťa k vám príde, k srdcu vám prirastie do pár dní.“
Pod slovíčkom akékoľvek si treba predstaviť skutočne akékoľvek.
Neexistuje žiadna objednávka, že svoju domácnosť budete zdieľať len so zdravým modrookým blondiačikom do troch rokov, bez výchovných problémov.
Radila sa so synom
„Profesionálny rodič nemá právo dieťa odmietnuť,“ necháva nahliadnuť do zákulisia svojej práce profi mama a dodáva, že aj to je dôvod, prečo sa na samom začiatku treba zamyslieť, aké máte očakávania.
„Vôbec sme netušili, do čoho ideme a vlastne dodnes netušíme, pretože každé dieťa je iné. Vekovo, povahou, aj tým, čo prežilo.“
O tom, či bude profi mama, sa pred rokmi rozprávala aj so svojím synom, ktorý mal vtedy dvanásť rokov.
„Vysvetľovali sme mu, že prídu cudzie detičky, ktoré potrebujú pomoc. Deti veľa vecí na rozdiel od dospelákov príliš neriešia.“
Ty si cudzí, ty si náš
Svoju lásku k jednému dieťaťu musela zrazu rozdeliť medzi viac detí, zároveň nikdy nevedela, kedy jej zavolajú z detského centra, že pre dieťa našli adoptívnu alebo pestúnsku rodinu a musí odísť.
„Zo začiatku je to trošku zložité, ale snažili sme sa nerobiť rozdiely, že ty si cudzí a ty si náš. Spomínam si ale na jednu udalosť. Na začiatku k nám prišli maličké dvojčatá, ktorým som kúpila skákacie loptičky. Synovi som chcela dať peniažky, veď mal dvanásť, nech si kúpi nejakú sladkosť alebo nech má peniažky, keď pôjde von s kamarátmi. No on bol smutný, pretože chcel tú loptičku. Tak sme potom niektoré veci kupovali pre všetkých rovnako, bez ohľadu na vek,“ vracia sa do spomienok Hedviga Stajančová.
Prvý odchod bol najťažší
V spomienkach majú pevné miesto všetky deti, o ktoré sa starala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
