PREŠOV. Milan Straka patrí k ľuďom, čo stáli pri zrode Šarišanu hneď dvakrát. Na Slovensku i v Amerike.
„Ja a Šarišan? To je začiatok Šarišanu. Písal sa rok 1967 a ja som vo Veľkom Šariši pomáhal dávať dokopy mladých ľudí pre zakladateľa súboru Štefana Kucku.
On ma poprosil a ja som síce nemal v záujme tancovať, bol som divadelník, ale nakoľko potreboval viac chlapcov, tak som sa rozhodol, že dočasne pomôžem. A po prvom vystúpení som bol taký „chytnutý“, láska k folklóru bola taká veľká, že som neodolal a zostal som,“ spomína na začiatky Straka.
Za morom opäť súbor
V roku 1969 však Milan Straka odišiel do Ameriky. A ako priznáva, okrem rodiny a krajiny mu nesmierne chýbal aj folklór.
„Až tak, že som sa rozhodol, že tam stvorím druhý Šarišan. To sa mi podarilo v roku 1971. Ešte som si ani poriadne kufre nevybalil a už som zháňal ľudí, aby som si nahradil to, čo som stratil doma,“ spomína na začiatky.
O záujem nebola núdza. „V tom čase prichádzalo veľa migrantov kvôli roku 1968 a skutočne veľa ich prišlo do Ameriky, muzikanti, tanečníci, speváci.“
Straka dal dokopy mladých ľudí – tanečníka zo Zemplína Dušana Šipoša, ktorý tancoval tu pred odchodom svoju terajšiu manželku i jej priateľku.
„Začali sme s dvoma pármi a odvtedy sa to nerozišlo, len sme prijímali viac a viac ľudí, fungujeme už 47 rokov,“ udivuje Straka, ktorý súbor vedie od roku 1971 sám.
„Sú to rôčky, ale ani som vtedy nemyslel, že to podržím toľké roky, žena mi aj teraz hovorí – ty si všetkému na vine, ale nemohol som to nechať, lebo vždy som mal bohovskú partiu, dobrých ľudí.“
Spolupráca so slovenským Šarišanom
V roku 1980 sa po 11 rokoch vrátil na Slovensko na školenie choreografov na Orave. S americkým Šarišanom sa prešovský Šarišan stretol na Detve počas festivalu.
„V roku 1986 prišiel za nami vtedajší vedúci súboru prešovského a nadviazali sme takto družbu – Kľudne sa na nás môžete obrátiť, veď sme krajania, povedali nám. Odvtedy sme priatelia, spolupracujeme, máme spolu vystúpenia, v Taliansku, Anglicku sme boli spolu, po Slovensku sme chodili spolu,“ spomína Straka.
Na to lieky nie sú
Milan Straka je folklorista telom aj dušou. Ako hovorí – Na to lieky nie sú.
„Ďalšia vec, že neexistuje pravdepodobne nikde na svete, že by bolo také priateľstvo, dva súbory folklórne, rovnakého mena, z dvoch kontinentov, ktoré majú 5 skupín. Prešov – Šarišanček, Šarišan, Starišan, v Amerike Šarišan a Šarišanček.“
Rozhodol sa v poslednej chvíli
Prísť na oslavy prešovského Šarišanu prv Milan Straka nemal.
„Ja som zo začiatku ani neplánoval ísť, dostal som pozvanie, ale bol som na vážkach. Niečo mi však tak prišlo, len som dostal chuť, že musím ísť, 14 dní pred odchodom som ešte nemal letenku. A teraz môžem povedať, že som tak rád, že som tu. Všetko, čo som videl za pár dní tu strávených... Ja sa tak cítim, že teraz môžem zomrieť, lebo teraz som splnil svoje posolstvo. Bude ma to tešiť na dlhé roky,“ vyznal sa Milan Straka.
V Pittsburgu vyhlásili Deň Šarišanu
Nielen na Slovensku, ale aj v Amerike majú folklórny súbor s názvom Šarišan.
Prešov má družbu s americkým Pittsburgom. A s tým bolo spojené aj fantastické prekvapenie večera plného osláv.
„Prešov má družbu s Pittsbugrom a som im hovoril, že najlepší folklórny súbor na svete – Šarišan – oslavuje 50 rokov a potrebujeme pozdravný list.
Tak mi napísali, okrem iného, že 3. marca 2018 vyhlásili v Pittsburgu Deň Šarišanu pri príležitosti 50. výročia založenia súboru,“ znel originálny darček večera.
Certifikát o tom si prevzali Ľubo Šimčík a Jozef Karahuta.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny, číslo 9, v predaji od 6. 3. do 12. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
