Chodiť domov na výlety je fajn. Povedať, že idem na týždeň na východ znamená, že niektorí známi by sa ma opýtali, čo tam chcem celý týždeň robiť.
Stačia vraj tak tri štyri dni, to je na Prešov akurát, keď chceš zažiť „všetko čo treba“.
Všetko čo treba môže v preklade znamenať navštíviť rodičov, pozrieť do mesta, sadnúť do obľúbeného baru alebo nakupovať.
Tí menej v obraze by sa mohli rozhodnúť ísť do starého Tesca na Veľkej Pošte a potom sa zhroziť prázdneho miesta pred nimi.
Domov môže prísť Prešovčan aj po pár rokoch a nečítať dianie z domova.
Vrátiť sa domov môže znamenať prejsť sa po Hlavnej, zistiť, že Kenvelo už zrušili, Ponorka aj Štýl bar stále funguje, pred Borsalinom sú v piatok stále plné koše, lebo ľudia nevedia prejsť k tým o pár metrov ďalej a v Christanii sú knihy ešte stále otočené naopak, aby nikto nikdy nemohol prečítať ich názov...
Päť minút sa pokochať na námestí bez stromov a v noci, keď už treba ísť domov, potešiť sa že posilnili nočné spoje.
Už som počula aj to, že Prešov je také hračkárstvo. Potom prešiel okolo mini autobus, ten čo chodí napríklad do Hanisky a „aha, vidíš, hračkársky autobus“.
Keď ľudia o Prešove takto rozprávajú, bojím sa, že tu naozaj nie je viac čo robiť. Ale chvalabohu je. Chce to len viac fantázie a rozhľad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
