Všetci, čo majú radi turistiku, či hoci len vychádzky do prírody, sa z nadchádzajúcej jari mimoriadne tešia. Konečne sa budú môcť znovu prechádzať po svojich obľúbených i nových chodníčkoch. Presne taká je aj prešovská herečka GABIKA MARCINKOVÁ. Aj keď nakrúca po celom Slovensku a Česku, keď nestojí na pľaci, hneď si s manželom Martinom Mihalčínom, frontmanom kapely Heľenine oči, naplánujú nejaký výlet. Väčšina populácie by ich označila ako poriadnu turistiku, no podľa Gabiky sú to len také dlhšie prechádzky.
To, že behávate, sa o vás vie, ale vy neohrdnete ani turistikou a aktívnymi prechádzkami. Je to v štádiu vášne, koníčka alebo len možnosť ako zrelaxovať?
– Najviac je to asi možnosť zrelaxovať. Keď máme voľno deň – dva a dlho sme neboli v prírode, tak si naplánujeme nejaký výlet. Takže je to také obohatenie všetkých našich športových aktivít.
Čo pre vás turistika a vôbec aktívne výlety znamenajú, napríklad v porovnaní s behom?
– Pre mňa je to skôr spoločenská udalosť. Naozaj je to pre mňa jeden zo spôsobov, ako užitočne stráviť čas so svojimi najbližšími. V prírode sa človek stáva trochu lepším, pohyb mu pomáha cítiť sa dobre, mať pozitívnu energiu a niekedy si tam ľudia povedia to, čo by si inde nepovedali. Beh je moja samotárska činnosť, kde sa idem vyrovnať sama so sebou. Turistika a výlety sú skôr stretnutia ľudí, ktorí majú radi prírodu a pokojnejší pohyb.
Vyžívate sa aj vo výbave? Kvalitné topánky, funkčné nohavice, batoh...
– Tak to vôbec nie. Väčšinou si oblečiem veci, ktoré používam aj na beh. Jediné, čo som si na turistiku nakúpila, boli kvalitné topánky, ktoré už ale nosím asi 10 rokov, a jedny teplé turistické nohavice. Vlastne tie som dostala od rodičov na Vianoce, inak by som možno nemala ani tie.
Chodievali ste spoznávať Slovensko aj s rodičmi ako dieťa?
– Určite sme párkrát boli, ale v tom úplnom detstve si na to spomínam skôr ako na otravu a zdržiavanie času. Počas základnej školy sme začali chodiť na športové sústredenia do Tatier a jeden deň bol vždy vyhradený turistike. Vtedy som si začala užívať ten pocit, keď človek prechodí celý deň na čerstvom vzduchu niekde v horách.
Kto skôr plánuje výlety? Vy alebo rodičia a už sa len pridávate?
– Ako kedy. Nejako sa na seba neviažeme. Niekedy si túru naplánujú rodičia a ja sa pridám, niekedy si naplánujem niečo ja s mojím mužom a zavoláme rodičov a iných kamarátov. Nepovedala by som ale, že ide o nejaké náročné výšľapy, skôr dokážeme chodiť v jednoduchších terénoch pomerne dlho. Nepotrebujeme zdolávať vysoké štíty, cieľom je skôr príjemne sa unaviť a počas cesty sa rozprávať o niečom zaujímavom.
Spolu ste absolvovali aj obvykle bežeckú trasu Od Tatier k Dunaju, ktorú ste sa rozhodli prejsť pešo. Ako to napokon dopadlo, veď to je 345 kilometrov a keď sa beží, tak je to štafeta.
– Keďže sme mali k dispozícii len tri dni, povedali sme si, že pôjdeme po trase Od Tatier k Dunaju a uvidíme, kam dôjdeme. Nakoniec sme za tie dni prešli len nejakých 80 km (prvý deň sme sa totiž prekonali, prešli sme 50 km a po zistení následkov sme sa autobusom odviezli na Donovaly, kde sme jeden deň strávili rekonvalescenciou vo wellness hoteli – takíto sme my turisti)... No a potom, o pár mesiacov, keď sme mali opäť voľno, sme sa rozhodli, že trasu dokončíme na bicykloch. Posledný deň sme ale v okolí Galanty dostali defekt, takže sme v dedine vyhľadali niekoho, kto by nám pomohol, medzitým sa o nás postarali miestni v krčme, a tým pádom už ostal čas len na to, aby sme stihli posledný večerný vlak do Bratislavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
