BARDEJOVSKÉ KÚPELE. Prvá vedecká správa o prameňoch pochádza z roku 1795 od profesora Pavla Kitaibela z Pešti.
Ten pokladal bardejovské „kyselky“ za jedny z najliečivejších vôd v Európe.
Voda sa už v tom období začali plniť a exportovať do Budapešti, Varšavy, Berlína či Frankfurtu.
Pramene
V súčasnosti sa liečivé vody využívajú najmä na pitné kúry, minerálne kúpele a inhalácie.
Pramene Bardejovských kúpeľov sú chemickým zložením alkalicko-slané železité kyslé minerálne vody s mimoriadnym liečivým účinkom.
Zloženie každého prameňa je iné, čo zároveň umožňuje širokú liečbu. Bardejovské kúpele majú najširšie indikačné zameranie na Slovensku.
Všetky pramene sú k dispozícii v krytej kolonáde, kde sa využívajú na vnútornú balneoterapiu formou pitných kúr.

V kúpeľoch je osem liečivých prameňov: Hlavný, Lekársky, Klára, Alžbeta, Napoleon, František, Herkules a Alexander.
Geografická poloha, mikroklíma, prírodné prostredie a minerálne vody tu majú blahodarný vplyv na liečbu chorôb tráviacej, obehovej, vylučovacej a pohybovej sústavy, ochorení dýchacích ciest, porúch látkovej výmeny, onkologických a gynekologických chorôb či chorôb z povolania.
Bardejovská minerálna voda je prírodná – liečivá, slabo až stredne mineralizovaná, hydrogén uhličitanovo-chloridová, sodná, železitá uhličitá, studená, hypotonická, so zvýšeným obsahom kyseliny boritej.
Účinok pitných kúr je najvýraznejší pri ochorení zažívacieho ústrojenstva a to pri stavoch hyperacidných a hypoacidných, u ochorení žalúdka, žlčníka a žlčových ciest, pečene, slinivky brušnej a ochorení čriev.
Množstvo prvkov vo vode je v každom prameni odlišné a preto obvyklé liečebné dávky určuje lekár v závislosti od indikácie a zdravotného stavu klienta.
Tu žiť a zomrieť
Bardejovské kúpele boli v minulosti obľúbeným cieľom európskej šľachty.
V roku 1821 sa tu cestou z kongresu v Ľubľane zastavil ruský cár Alexander I. Ochutnal vodu z Lekárskeho prameňa, zachoval sa aj pohár, z ktorého pil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári