Ľudia v Prešove začínajú vychádzať von. So stúpajúcimi teplotami sa dá v meste a okolí zažiť viac vecí. Niektoré aj viackrát po sebe.
Napríklad prejsť celé centrum mesta pešo a pritom (ne)minúť dve veľkonočné vajíčka pri jednej z prešovských obchodných pasáží.
Čaro miest s menšími centrami je presne v tomto. Všetky veci sú hneď po ruke. A takmer nič nové a výrazné nejde prehliadnuť. „Aha, vajíčka.“
Niekedy je ťažšie vyhnúť sa ľuďom, ktorých nechcete vidieť. Hlavne keď už ste k tej pasáži zabočili a práve vtedy z nej vyjde aj niekto neželaný.
V takom prípade sa síce dá aj skryť za spomínané vajíčko veľkosti menšieho človeka.
Na prechádzke po Prešove sa však dá tváriť aj úplne nezúčastnene. Stať sa prehľadným je najjednoduchšie v doobedňajších hodinách, keď sa všetci niekde ponáhľajú.
Vtedy sú aj výklady obchodov od Hlavnej po Trojicu najzaujímavejšou vecou zo všetkých. Pokiaľ v nich ešte nie sú maturitné tablá.
Na Hlavnej s príchodom tepla už vtáčiky spievajú aj po desiatej večer. Veľakrát sme si hovorili, že sú nejaké pomýlené. Potom sme si na to zvykli. Všetko nám vraj raz bude chýbať. Dokonca aj to, čo nás niekedy otravovalo.
Čakanie na nočný spoj, aj ten neskorší, môže byť teda sprevádzaný čvirikaním. Niekedy to človeka pomýli.
Ale ak sú v autobuse už aj seriózne tváriaci sa ľudia, už nie ste v nočnom spoji. A spev vtáčikov nepatril tým nočným pomýleným ale prvým ranným kusom.
Už sú aj lepšie podmienky na to, aby sa dalo piť víno v Záhrade umenia. Predtým, než sa tam každý z nás vyberie, si povieme „poďme radšej inde, veď do záhrady stále chodia policajti“.
Na chvíľu sa zastavíme pred kvetinárstvom na Hlavnej a premýšľame o tom. A tak ideme do Záhrady umenia. A policajti nakoniec prídu tiež. Stromoradie je ich obľúbený rajón.
Celkovo mám to miesto nejak zidealizované a milujem predstavu o jeho histórii, ktorú som si nejako sama vytvorila.
Určite tu ešte pil víno Peter Nagy a Mišo Hudák. Možno aj spolu, alebo na vedľajších lavičkách.
Schovávali si víno pod vetrovkou, keď náhodou prechádzali okolo policajné hliadky. A len tak si pískali. Nagy vtedy možno už aj spieval.
Páči sa mi tá premenlivá atmosféra mesta stále, keď ide jar.
Ako je centrum celú zimu počas týždňa prázdne a zaručene viete, že ste na mieste, kde sa nič nestane. Žiaden škandál, žiadna dráma. Niekedy, ak chcem, aby sa večer nič nestalo, idem do mesta.
A potom zmena atmosféry, presúvam sa v predstavách k bagete na Hlavnej. Je piatok večer, ulica je plná mladých ľudí, tí starší sa len tak predierajú, niektorí možno nadávajú.
Všetci sa len možno trochu čudujeme, odkiaľ ich toľko prišlo. „No veď aj ja som bol mladý.“
Keď ide jar, už je aj tých ľudí na Hlavnej večer trochu viac. A s oveľa lepšou náladou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
