BARDEJOV. Keď 3. júna 2015 poklepal bardejovský primátor Boris Hanuščak (Smer-SD) so šéfom Slovenského vodohospodárskeho podniku základný kameň protipovodňovej stavby za 5,5 milióna eur, nikto netušil, že masívny betónový múr, ktorý dnes lemuje takmer dva kilometre oboch brehov rieky Topľa v širšom centre mesta, sa v očiach obyvateľov stane na dlhé roky najkritickejšie vnímanou stavbou a zároveň najväčším „hyzdičom“ Bardejova, mesta zapísaného v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
O bardejovskom múre sa v priebehu troch rokov popísali desiatky článkov, stovky ľudí v Bardejove podpísali petíciu za jeho odstránenie, vznikla iniciatíva Proti múru.
Stavba pobúrila nielen Bardejovčanov, ale aj ochranárov, ekológov, rybárov a hydrológov.
Opticky zdevastovala najnavštevovanejšie, pre šport a relax vyhľadávané miesto v okolí rieky.
Odborník a primátor
Prečítajte si tiež: Miliónový megamúr v Bardejove sa stal bodliakom roka „Za 5,5 milióna eur by sa dalo nad Bardejovom zrealizovať viac ako jeden milión metrov kubických vodozádržných opatrení, ktoré by ročne zvýšili vodozádržnú kapacitu územia o viac ako 2 milióny kubíkov. Takéto riešenie, žiaľ, na chudobnom Slovensku nemôžu realizovať, lebo sa z toho nedá kradnúť,“ komentoval stavbu zakladateľ organizácie Ľudia a voda a odborník na protipovodňovú problematiku Michal Kravčík.
„Obyvatelia Bardejova majú ešte v živej pamäti povodňovú apokalypsu z roku 2010 a miliónové škody na majetku mesta. Je to len prvá etapa, po jej ukončení chceme pokračovať aj ďalej, aby sme ochránili aj ďalšie časti Bardejova, pretože povodne sú možné kedykoľvek,“ vyjadril sa po dokončení bardejovského múru okolo rieky k situácii bardejovský primátor Boris Hanuščak (Smer-SD).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
