Niežeby som tak doslova počúvala nášho expremiéra, ale dačo vo mne poštuchal.
A tak som si povedala, že keď už na tom východe nič nie je, idem ja teda do sveta. Rozumej, toho niečo cez 400 kilometrov juhozápadne vzdialeného, ešte pred slovenskou hranicou.
Keď už bola taká možnosť (lístky na akciu mi spadli z neba, ďakujem výrobcom najlepšieho zlatistého moku – znie to neuveriteľne, ale vyrábaného fakt na východe!), no nevyuži to.
Davaj kúpiť lístky na vlak, rezervovať dajaký nocľah a frajersky si naklusať do veľkomesta menom Bratislava.
Naposledy som tam ulicami brázdila pri písaní diplomovej práce, keď som sa skoro rozrevala pri protivnej tete knihovníčke, čo by ma najradšej poslala prvým vlakom nazad na východ, lebo som jej pridala roboty s prefocovaním archívnych časopisov.
Teraz som tú knižnicu obišla oblúkom. Ale nič to nepomohlo. Ten strašný dojem z Bratislavy nezmizol. Naopak.
Prvá facka prišla na bratislavskej železničnej hlavnej stanici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
