KURIMA/BARDEJOV. „Z detstva si vybavujem našu starú ulicu, kde som býval. Do štyroch rokov sme žili v starom dome, pri ktorom bola v strede cesty autobusová zastávka. Ako chlapec som sa budil na vravu ľudí čakajúcich na autobus,“ hovorí starosta obce, 54-ročný Ján Bartoš.

„Za päťdesiat rokov sa Kurima naozaj veľmi, veľmi zmenila, staré domy sú už takmer všetky preč. Dedina bola predurčená na strediskovú väčšiu obec už historicky. Boli sme druhým najväčším sídlom Makovického panstva, po hrade Zborov,“ dodáva.

Ján Bartoš „starostuje“ v Kurime dvanásty rok.

„Za to obdobie mi v hlave rezonuje jedno číslo, počet žiakov našej obecnej základnej školy v roku 2007. Bolo ich 337.“„Za dvanásť rokov tento počet klesol na 255, nepriaznivý demografický vývoj neobišiel, bohužiaľ, ani našu obec. Jednak ľudia odchádzajú z obce za prácou, jednak sa chcú najprv zabezpečiť a až potom plánujú nejaké potomstvo. V našej obci žije aj 200 Rómov,“ dodáva starosta.

Exodus

„Ak nie z každého, tak z každého druhého domu sú jeden, niekde aj dvaja, traja obyvatelia preč a zostávajú iba rodičia a starí rodičia. Česko, Anglicko, Írsko, Holandsko, Amerika, Austrália, Nový Zéland. Všade po svete,“ vysvetľuje Ján Bartoš.

Na druhej strane ho teší, že tu v poslednej dobe prichádzajú mladí ľudia, ktorí tu chcú stavať a bývať.

„V prvom volebnom období nám dosť pomohli aj eurofondy. Opravili sme kultúrno-správnu budovu, základnú školu aj centrum obce, námestíčko. V nadstavbe zdravotného strediska sme zo Štátneho fondu rozvoja bývania postavili štyri byty s progresívnym a cenovo dostupným bývaním pre našich obyvateľov.“

Majú tu aj šesť bytoviek, kde je väčšina bytov už v súkromnom vlastníctve. Bývajú tam ale aj ľudia z iných obcí.

Kaštieľ

Klasicistický kaštieľ pochádza zo začiatku 19. storočia. Slúžil ako letné sídlo grófskeho rodu Szirmayovcov, ktorému patrilo Makovického panstvo a hrad Zborov.

Od roku 1947 bol kaštieľ sídlom meštianskej školy, neskôr základnej školy. Rozsiahla obnova kaštieľa sa uskutočnila v osemdesiatych rokoch 20. storočia.

„Čo sa týka kurimského kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, je momentálne už celý vo vlastníctve obce. Do minulého roku polovicu kaštieľa vlastnili reštituenti. Radi by sme ho obnovili a rekonštruovali.“

„V šiestich splátkach po 5-tisíc eur sme polovicu kaštieľa za 30-tisíc eur pred rokom odkúpili. Momentálne hľadáme financie. Vedeli by sme si predstaviť, že by fungoval ako kultúrne a komunitné centrum obce,“ hovorí Bartoš.

„Mohli by sme využiť aj výzvu Obnov si svoj dom, ktorú dvakrát ročne vypisuje Ministerstvo kultúry.“

„Bohužiaľ v zozname kaštieľov a pamiatok, ktoré sa môžu uchádzať o túto pomoc náš kaštieľ zapísaný nie je. Zoznam sa tvorí spoluprácou ministerstva, pamiatkového úradu a vyššieho územného celku. Takže musíme lobovať, aby sme sa tam dostali,“ dodáva.

Svätý Ondrej

V knihe Na rodnom grunte, monografii o Kurime, rodáka, dnes už 83-ročného profesora slovanistiky a polonistiky Jozefa Hvišča, ktorý obci venoval šesť kníh, sa uvádza, že v Kurime sa už v stredoveku konali jarmoky. Obec teda mala jarmočné právo, rovnako ako kráľovské mesto Bardejov.

V erbe má Kurima Svätoondrejský kríž. Zlatožltý kríž v červenom poli v tvare X, ktorý je ukončený ďalšími malými krížikmi. Apoštol Ondrej nechcel byť ukrižovaný na kríži ako jeho majster, ale práve na takomto netradičnom kríži, preto sa tento kríž nazýva aj kríž Svätého Ondreja.

„Tento kríž sa prvýkrát vyskytuje na pečati úradnej listiny v roku 1434 „Sigillium Oppidi Kurima“ čo znamená Pečať mestečka Kurima. Vďaka tomu tiež vieme, že Kurima mala už v stredoveku výsadu mesta, kde sa tri až štyrikrát do roka konali veľké jarmoky,“ vysvetľuje starosta.

Rotunda

K názvu obce Kurima sa viaže viac legiend.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári