Prešovské ulice boli plné pánov s klobúkmi a dám v letných šatách.
Klobúk poskytoval tieň unaveným očiam zo slnka, ktoré na ľudí pálilo sediac na lavičkách v parku na Hlavnej.
V Neptúnovej fontáne si máčali dámy v šatách nohy, ale museli ich trochu nadvihnúť, aby im spodok šiat nezmokol. Páni čítali noviny a pofajčievali cigarety.
Možno bol dokonca august 1995 a deň, v ktorom som sa narodila. Prešov bol pre horúčavy úplne prázdny.
Nočné mesto však následne zaplavila študujúca mládež, ktorá sa chcela baviť. Všetci mali na sebe niečo riflové a všetko takmer nové, čo sa po 89. roku dostalo do obchodov.
Myslím, že mladí chceli tancovať, išli do Kramikov, ale oni nešli len tak, vykračovali si úplne sebavedomo, boli súčasťou novej generácie.
Mladí so staršími si dokonale rozumeli, pretože v 90. bola všade eufória, všetci chceli to isté, všetci boli naladení na rovnakú vlnu.
Maturanti chodili po meste, v parku aj v MHD sa čítali všetky nové knihy, možno už aj tie Kunderove sa dali niekde zahliadnuť.
Čítali sa klasické papierové noviny, ktoré bolo ťažké poskladať.
Kvetinové vzory sa pomaly vytrácali, predstavujem si však mnoho ľudí v prešovských uliciach s trvalou.
Ľudia nakupovali v Priori, neskôr v starom Tescu a teraz v ničom.
Cestou na Stromoradie si skočili kúpiť pirôžky, ak sa predávali v ten deň ich obľúbené.
Hlavne nikto nepozeral do mobilov čakajúc na autobus alebo sediac v parku, všetci sa rozprávali, lebo museli a chceli. Mobilov bolo málo a pevná linka čakala doma.
V nedeľu sa chodilo korzovať do centra mesta, čo jednoducho znamenalo, že ľudia sa čo najkrajšie obliekli a prechádzali sa v prešovských uliciach.
Páči sa mi aj predstava, že začiatkom letných dní sa pred amfiteátrom tvorili zástupy ľudí a premietal sa starý film Obchod na korze.
Pod oblohou vidím sedieť hanblivé páry, mladé rodiny, dôchodcov aj deti. Celá história Prešova na jednom mieste.
Nemajte mi za zlé, že si Prešov 90. rokov predstavujem takmer ako dokonalú idylku zo starých čiernobielych filmov.
Mám však rada predstavu historického Prešova, v ktorom čas plynie pomalšie a kde si ľudia vychutnávajú prvé náznaky slobody.
Aj keď to zase nie je až tak dávno, myslím, že vtedy bol život pokojnejší.
Do takéhoto Prešova by som sa stále rada vrátila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
