Korzár logo Korzár Prešov

Prešov pod Tatrami a iné chuťovky. Pohľady zo Slanských vrchov

Výhľad z Makovice umožňuje raritu.

Prešov pod Tatrami. Pohľad z Oltárov. (Zdroj: Dominik Sabol)
SkryťVypnúť reklamu

V predchádzajúcom diele seriálu sme si priblížili výhľady z najvyššieho vrchu Slanských vrchov, Šimonky, a dnes si predstavíme možnosti ďalekých pozorovaní z ostatných vyhliadkových miest pohoria.

Keďže Slanské vrchy sú rozložité, ponúkajú aj množstvo zaujímavých vyhliadok, začneme samostatne severnou časťou, hranicou bude Herlianske sedlo.

Slanské vrchy sa ako sopečné pohorie vyznačujú veľkým počtom skalných útvarov, odkiaľ sú prirodzené výhľady.

Jedny z najväčších a najznámejších skál sú Rankovské skaly nad obcou Herľany s jedinečným gejzírom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo skál sú pohľady na západ a juhozápad, kde je krásne viditeľná veľká časť Rudohoria, Branisko, Bachureň aj Levočské vrchy, najvzdialenejší možný bod je Kriváň, 116 km vzdušnou čiarou (foto č. 2).

Z Makovice by sa mohli núkať rekordné diaľavy

Ďalej smerom na sever je čiastočne vyhliadkovým vrchom Makovica (981 m n. m.), z jej severného okraja je možný aktuálne výhľad na sever a severozápad, na podobné pohoria ako z Rankovských skál (foto č. 3).

Ale z ďalších priesekov v juhovýchodnej časti masívu je čiastočný výhľad na východ, odkiaľ je jedinečná teoretická možnosť pozorovať pohorie Rodna v Rumunsku a jej najvyšší vrch Pietrosul Rodnei (2 303 m n. m.).

SkryťVypnúť reklamu

Je to jediný kopec na Slovensku, odkiaľ je možné vidieť tento štít, pár sto metrov na sever či na juh po hrebeni a už sa unikátny uhol stráca. Tento jedinečný výhľad je vďaka doline Tisy, z iných pozorovacích miest tomu pohľadu bránia vrchy na ukrajinsko-rumunskej hranici.

Reálnym zdokumentovaním tejto situácie by vznikol slovenský rekord, keďže ide o viac než 270 km.

Prečítajte si tiež: Pohľad od Prešova do Rumunska. Dá sa to zo Šimonky Čítajte 

Menšie skalné vyhliadky

Skalnými útvarmi, ktoré poskytujú výhľady, sú aj Zamutovské skaly, Ivanov vrch či Hermanovské skaly, tie sú však pomerne nízke, no aj napriek tomu sú možné ďaleké pozorovania, lebo smerom na východ sú prevažne nižšie pohoria.

Napríklad aj zo skál pomenovaných podľa blízkych Hermanoviec, z výšky necelých 500 m n. m. je viditeľný celý zvyšok východu Slovenska s dominantným Vihorlatom, ale aj vyššie poľské a ukrajinské vrchy, vzdialené viac než 100 km (foto č. 4).

V rámci týchto východných bočných hrebeňov je určite nevyhnutné pre výhľady navštíviť aj Praporec (961 m n. m.), ktorý má niekoľko pekných skalných vyhliadok (foto č. 5) a po ceste k nemu od západu sú z priesekov možné opäť ďaleké pohľady na východ, na Ukrajinu a Poľsko.

SkryťVypnúť reklamu

Čiernohorské pohľady

Najlepšie výhľady smerom na východ sú však z druhého najvyššieho vrchu pohoria – Čierna hora (1 073 m n. m.).

Rozložitý masív je pokrytý hustým lesom, ale na východnej strane je čistinka, z ktorej je priam letecký pohľad na dolinu Tople a na horizonte s už vzdialenejšími vrchmi Ukrajiny, ako z predošlých nižších miest (foto č. 6 a 7).

Ide najmä o poloninu Boržava a vrch Stij (1681 m n.m.), často najvzdialenejší bod pozorovania z východoslovenských pohorí smerom na východ.

Od Čiernej hory je vzdušnou čiarou 135 km, čo je síce slušné, ale vidieť ho aj z Kráľovej hole, čo je ešte takmer 100 km navyše.

Prešov pod Tatrami

Podobnú situáciu umožňuje aj severne ležiaci tretí najvyšší vrch pohoria, Tri chotáre (1 025 m n. m.), kde je tiež čistinka len na východnej strane a z podobnej výšky sú letecky výhľady na blízke obce, či mesto Hanušovce nad Topľou a najvzdialenejší bod, opäť ukrajinská polonina Boržava (foto č. 8).

Určite najnavštevovanejšou vyhliadkou je skalné bralo Zbojníckeho hradu, ale oplatí sa zájsť aj ďalej po tomto bočnom hrebeni na vrch Oltáre (906 m n. m.), odkiaľ je veľmi zaujímavý uhol pohľadu západným smerom, z ktorého sa javí Prešov, akoby ležal priamo pod Tatrami (foto č. 9).

Zo všetkých vyhliadok chýbajú pohľady na sever, je však jedno miesto na hrebeni Krivého javora - na predposlednom hrebeni pohoria v tomto smere, kde je čistinka a z výšky približne 800 m n. m. je jednoznačne najkrajší pohľad na Čergov (foto č. 1 a 10) a zo vzdialenejších bodov je možné pozorovať okrem Tatier aj Nízke Tatry a to vyše 100 km (foto č. 11).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu