PREŠOV. Nechýbalo veľa a Vladimír Mihálik by sa stal smutnou postavou tohtoročného finále hokejovej Tipsport ligy.
Kuriózny vlastenec obrovitého obrancu (202 cm) Banskej Bystrice naštartoval Trenčín k málo vídanému vyrovnaniu série z 0:3 na 3:3.
Totálny obrat sa ale napokon nekonal.
V rozhodujúcom siedmom stretnutí boli pritom všetky tromfy na trenčianskej strane.
Duklu hnal vpred beznádejne vypredaný štadión, na ktorom nechýbali ani trenčianske megahviezdy Marián Gáborík či Marián Hossa, na jej strane bola aj psychologická výhoda vyplývajúca z diania na ľade.
Banskobystričania však ukázali nezlomnú vieru i obrovskú vôľu a v čase, keď by mnohí už na nich nestavili ani cent, triumfovali u súpera 5:1 a po roku znova dvihli nad hlavy Pohár Vladimíra Dzurillu.
Bola to skutočne emotívna a dramatická séria, hodná vyvrcholenia našej najvyššej súťaže.
So skúseným 31-ročným Vladimírom Mihálikom sa aj s odstupom času bolo o čom zhovárať.
Aké boli majstrovské oslavy?
„Super. Nie nadarmo sa vraví, že nie je ťažké vyhrať, ale osláviť to“ (úsmev).
Ste jedným z hráčov, ktorí boli pri oboch tituloch Banskej Bystrice. Ako vyznieva ich porovnanie?
„Každý titul je špecifický. Tentoraz to bolo o to náročnejšie, že sme oň museli bojovať až v siedmich finálových súbojoch. Našťastie to vyšlo.“
Finálová séria s Trenčínom bola nesmierne dramatická, súper v nej vyrovnal z 0:3 na zápasy na 3:3.
„Začali sme veľmi dobre, ale vo štvrtom zápase sa to otočilo. Zrejme sme si už mysleli, že budeme majstri, a to bola chyba. Stále sme to mali v hlavách a nevedeli to dotiahnuť do úspešného konca.
Kým pred začiatkom finále väčšina ľudí favorizovala Banskú Bystricu, v siedmom zápase sa väčšie šance dávali Trenčínu. Čo ste si hovorili pred rozhodujúcim duelom?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
