DOMAŠA. Dávno preč sú časy, keď sa brehy Domaše do posledného centimetra zaplnili stanmi českých, maďarských, poľských či nemeckých rekreantov.
Dnes možno pri pohľade na poloprázdne strediská vodnej nádrže na tie časy nostalgicky spomínať. Na druhej strane, pokoj pri priehrade oceňujú najmä chatári a rybári.
„Domaša, Domaša, ti ši picha naša. Najceplejšia voda v ňej, aj ľudzi je habaďej.“
Text známej piesne folklórnej a satirickej skupiny Drišľak z východného Slovenska azda najlepšie vystihuje vzťah východniarov k „zelenej perle“, ktorú takto volajú pre jej zelenomodrú čistú vodu.
Rozprestiera sa v dvoch okresoch – z dvoch tretín na území okresu Vranov nad Topľou, severná časť zasahuje do okresu Stropkov.
Čistá, teplá, plná rýb
Ako spomína vo svojej piesni Drišľak, Domašu charakterizuje najmä fakt, že patrí k nádržiam s najteplejšou vodou.
Leží totiž v teplej klimatickej oblasti v nadmorskej výške 156 metrov nad morom. Priemerná teplota vody tam v lete dosahuje 20 stupňov Celzia.
Patrí jej aj prívlastok štvrtej najväčšej vodnej nádrže a známa je tiež čistou vodu, vďaka čomu v nej žije asi 23 druhov rýb. Darí sa tam hlavne kaprovi, šťuke, zubáčovi, sumcovi, jalcovi.
I to je dôvodom, že Domašu ani za tie roky neopustili a ostali jej verní rybári, ktorí napríklad „okupujú“ polostrov, takzvaný Krym, so svojimi prívesmi, karavanmi či stanmi.
Na brehoch Domaše sa nachádza päť rekreačných stredísk – Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Kelča a Valkov.
Ochrana pred povodňami
Samotná vodná nádrž nevznikla prírodnou činnosťou, ale je dielom ľudských rúk.
Priehrada mala zvýšiť stály prietok, a to pre Chemko Strážske a Drevokombinát Hencovce, ďalej desaťnásobne zriediť odpadové vody odtekajúce z chemického priemyslu, nahromadiť vody pre hydrocentrálu, ktorá mala vyrábať 3 hodiny denne špičkovú elektrickú energiu (20 miliónov kilowatthodiny ročne).
Mala plniť aj praktické úlohy – a to zabrániť záplavám vo Východoslovenskej nížine, byť zásobárňou úžitkovej a perspektívne aj pitnej vody.
A pre jej výhodnú polohu, priezračnú vodu a dobrú dostupnosť sa stala vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.
S jej výstavbou sa začalo v roku 1962, trvala šesť rokov, vlani uplynulo presne polstoročie od jej dostavania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
