BARDEJOV. Členovia bratislavskej punkovej kapely Rozpor, ktorá od svojho vzniku v roku 1999 odohrala desiatky koncertov na Slovensku, v Čechách a v okolitých krajinách, koncertovali v piatok 11. mája a potom cez víkend na svojom prvom „Radikálnom ľudskom turné“ v rómskych osadách na východnom Slovensku.

Cieľom ich vystúpenia bol boj proti rasizmu a ukázať tam, že nie každý gadžo je rasista. Boli sme na ich koncerte.

Chlapci z Rozporu len nedávno nahrali pesničku venovanú ochrane lesov.

Na svojich koncertoch vyzývajú ľudí, aby netolerovali fašizmus. V roku 2015 na podporu pre migrantov hrali aj na železničnej stanici vo Viedni.

Pre mnohých ľudí, ak by prešli ulicou, by boli považovaní za čudákov, či dokonca fašistov, dali by im možno mnoho iných prívlastkov.

Potetovaní, tunely v ušiach, nadávky a tvrdá reč, človeku na prvý pohľad naženie strach, aj ja som ho mal.

Keď sme došli do Chminianskych Jakubovian, popri ceste nás čakali deti, ale aj dospelí a nevedeli sa dočkať. Tá radosť, že k nim niekto prišiel, bola až nenormálna.

Nakoniec to bol nezabudnuteľný zážitok. Aj napriek strachu som spoznal čo je to punk naživo, mohol som byť s tými ľuďmi a aj napriek revu a silnej hudbe som si uvedomil jednu vec, a to je sila textov ich piesní.

Maťa Vita, prezývaného Datra zo skupiny Rozpor sme sa opýtali, čo ho viedlo k tomu, urobiť turné v osadách?

Bolo to už dávnejšie ukryté v mojom zadnom mozgu. V podvedomí. Jedným z motívov bola aj Sepultura, metalová kapela z Brazílie, ktorá išla ako prvá za Indiánmi do kmeňa Xavante do džungle. Pred tromi rokmi sme hrali vo Viedni pre utečencov a vtedy kamarát povedal, prečo nejdeme hrať aj do rómskych osád, veď to máme aj doma. Tohto roku sme buchli do stola a povedali sme si, ideme do toho. Aj vďaka Barbore Brichtovej a Ingrit Doležalovej z organizácie Sociálny Prešov. Tak sme to zorganizovali a išli do toho.

Aký bol tvoj prvý pocit?

Moj prvý pocit bol ako keby som sa objavil v Indii, v inej krajine, ale cítil som sa ako mega hviezda, ako keď Beatles pristáli v Paríži. Prvýkrát som sa cítil ako rocková hviezda, ktorú zdraví tisícka fanúšikov.

Čo si si všimol ako prvé, keď si prišiel do osady?

Že veľa detí a celá tá osada sú v biednom stave.

Je podľa teba rómsky problém neriešiteľný?

Každý problém je riešiteľný. Rómska otázka je riešiteľná. Na svete je veľa príkladov ako sa dajú ľudia integrovať. Dám príklad. Keď pred sto rokmi Slovania utekali z vtedajšieho Uhorska, tak Američania vydali vyhlášku, že Slovania sú neprispôsobiví a prinášajú negatívne javy, preto sa ich treba zbaviť. Tú istú nálepku teraz dáva táto naša spoločnosť Rómom.

Ako na teba reagovali Rómovia počas koncertu?

Ja si mnohé veci nevšímam, keďže hrám a robím šou. Ale čo som si všimol hneď na prvom koncerte v Chminianskych Jakubovanoch bolo, ako sa ma deti zľakli, že čo to za šašo s gitarou. Mladí zase, že „Óóó, potetovaný gadžo,“ taký obdiv. A potom som videl u starších aj trochu strach.

Odohrali ste koncert v Chminanskych Jakubovanoch, Nižnom Tvarožci a Lenártove. Kde sa ti hralo najlepšie?

Najviac sa mi páčilo v Lenártove, tam boli ľudia viac otvorení, a začali aj tancovať. Zase v Chminianskych Jakubovanoch bolo viac ľudí, možno aj tisíc, no asi ich to nezaujímalo. Tam to bolo opačne, také chladné.

Čo najviac si počul od svojich kolegov, keď ste rekapitulovali deň?

Jednu vec, v ktorej sa všetci zhodli a čo som si ja nevšimol bola tá, že každý z osady sa ti pozeral priamo do očí, čo u nás, gadžov, nie je tak obvyklé. V osadách ti pozeral každý do očí, či dieťa alebo dospelý, ale pozerali. Chceli vidieť, čo v tých očiach je a chceli preniknúť do tvojho vnútra.

Čo ti dalo turné v osadách a čo ti naopak vzalo?

Nevzalo mi to nič a dalo mi to veľa. Nikdy som nebol v priamom kontakte s Rómami. Až teraz, a to pre mňa bolo úžasné zažiť. Niečo nové, ale zároveň aj smutné, v akých podmienkach žijú v 21. storočí. A my sa tvárime, že všetko je okej. Do budúcna ma to len utvrdilo v tom, že robíme správnu vec a netreba stále veriť tomu, čo sa o Rómoch hovorí. Netreba sa nechať „ošialiť“ fašistami a ich mudrlantskými rečami na facebooku. Treba veriť svojmu srdcu a ísť si za svojím cieľom.

Tvoje posolstvo?

Snažme sa, aby sa táto krajina viac podobala na Dánsko a menej na Rusko.

Čo vám hovorili Rómovia po koncerte?

Reakcia Rómov na to, že niekto príde priamo v strede osady hrať bola veľmi zaujímavá. Keď som sa pýtal ľudí, mnoho z nich odpovedalo dosť zaujímavo. Pre nich to znamenalo veľa, že gadžovia prišli medzi nich, aj keď punk ich moc neoslovil, ale že im nevadilo, že hrajú pre chudobných, kde je smrad, špina a vôbec si to nevšímali a že ich brali ako ľudí.

Páčil sa im punk?

Jeden starší pán povedal, že punk sa mu páči, ale nikdy ho nepočul na živo, lebo nemal ani možnosť a financie, aby si dovolil koncert a Rozpor mu splnil sen. Ďalší si všimol vlajku, kde bol dvojkríž preškrtnutý a povedal, že títo ľudia nemôžu byť zlí, keď je ten kotlebovský kríž preškrtnutý a som rád, že bojujú proti fašizmu, lebo ja sa nechcem schovávať, tak ako moja babička a dedko, keď sa museli schovávať po lesoch, aby ich nezabili. Najväčší problém Rómov v týchto troch lokalitách je asi pitná voda. Každý z nás ako prvotný problém vníma to, že nie je prístup k pitnej vode, čo mňa osobne aj zabolelo. Že do kelu, ja idem na WC a spláchnem desať litrov a oni pijú niekedy kalnú vodu, z ktorej majú tráviace ťažkosti.

Autor: Štefan Dreveňak

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári