V prežívaní smútku zo straty blízkeho človeka pomáha pozostalým občianske združenie Kolobeh života. „ Keď vám čokoľvek vstúpi do života a vy pre to máte otvorené srdce a nezavriete sa ani pred tým, čo sa vám nepáči, to je majstrovstvo života,“ tvrdí JANA PITKOVÁ z Kolobehu života v Prešove.
Občianske združenie Kolobeh života vzniklo najmä preto, aby sa jeho prostredníctvom dostávala ľudsky i sociálne veľmi potrebná podpora ľuďom, ktorí smútia po strate blízkej osoby. Kedy teda uzrelo svetlo sveta a kto stál pri jeho vzniku?
Občianske združenie Kolobeh života sme založili pred štyrmi rokmi spolu s Majkou Demitrovou a Ligou za duševné zdravie na čele s Martinom Knutom. Doposiaľ nebola žiadna organizácia, ktorá by sa venovala výhradne práci so stratou a smútkom. Keďže sme si sami prešli stratou, zistili sme, že v istom momente sme potrebovali vyhľadať pomoc, ale nevedeli sme, kde ju hľadať a na koho sa obrátiť – či ísť za psychológom alebo psychiatrom. Nevedeli sme, kde možno získať nejaké informácie, alebo spoznať ľudí, ktorým sa niečo podobné stalo. To všetko dnes ponúka Kolobeh života.
Funguje ešte niečo podobné na Slovensku?
Na Slovensku pracuje ešte nezisková organizácia Plamienok, ktorá najskôr vznikla ako mobilný hospic. Poskytuje nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Život ukázal, že tie rodiny potom, ako im dieťatko zomrelo, potrebovali byť naďalej v kontakte s odbornými pracovníkmi. Preto sa dnes Plamienok venuje aj smútkovému poradenstvu a terapii s danými rodinami.
A ako to je s takýmito združeniami v Česku či v iných krajinách?
V Čechách je táto oblasť v oveľa väčšom počte zastúpená organizáciami nielen neziskového charakteru, ale účinnú pomoc tu nastavil aj štát. Po 10-ročnom úsilí pracovnej skupiny odborníkov v danej oblasti boli vytvorené štandardy pre nové povolanie – poradca pre pozostalých, ktoré bolo do Národnej sústavy kvalifikácií zaradené v roku 2012. K certifikovaným poradcom pre pozostalých od roku 2015 pribudla nová kvalifikácia – sprevádzanie umierajúcich a pozostalých. V tomto smere nás čaká ešte veľa práce, ktorú na Slovensku potrebujeme urobiť v oblasti pomoci zomierajúcim aj smútiacim, aj v oblasti obradov poslednej rozlúčky.
V čom teda možno vidieť hlavné posolstvo a význam vaše práce?
Je to vytvorenie bezpečného priestoru pre ľudí, ktorí aktuálne smútia po strate blízkej bytosti. Teda ide tu o vytvorenie miesta, kde sa môžu stretávať, rozprávať, mlčať, plakať, zlostiť sa, kričať – čokoľvek, čo práve potrebujú. A byť v kontakte a zdieľaní s ľuďmi s veľmi podobnou okolnosťou života.
Ako viem, jedna z dôležitých úloh je aj poskytovanie poradenstva pri smútku. Môžete nám to trošku vysvetliť?
Samotná webová stránka slúži ako poradňa a zároveň ako podpora pre komplikované smútenie atď. A potom sú tu všetky aktivity, počas ktorých môžu pozostalí dostať potrebné informácie. Ale aj verejnosť, napr. prostredníctvom informačného letáka či autorských divadelných predstavení, môže byť informovaná o tom, čo je obsahom tohto poradenstva.
Poskytujete cez združenie aj akýsi priestor užitočnosti, tiež individuálne a skupinové terapie pre rodiny.
V strate a smútení máme veľkú tendenciu cítiť sa a správať sa ako obeť a v živote bez milovaného zosnulého strácame zmysel a nevieme zaplniť tú prázdnotu. Vtedy je ťažko vidieť, že sme sa vlastne nenaučili žiť cez seba, ale cez druhých, od ktorých závisí naše šťastie. Takže bez nich náš život stráca zmysel. Preto je pre nás veľmi mobilizujúce a motivačné byť užitočnými pre druhých. Odznova akoby vyskladať seba a svoj život a nájsť pre seba nový zmysel. Niekomu stačí len začať žiť vedome a všímať si maličkosti a tešiť sa z nich, iný viac potrebuje byť užitočný.
Pre deti, ktorým zomrel jeden alebo obaja rodičia, organizujete letné tábory. V čom sú takéto tábory špecifické?
Letné terapeutické tábory organizujeme pre deti a mladých ľudí od šiestich do tridsiatich rokov. Snažíme sa zrealizovať dva turnusy, jeden v horách Považského Inovca a druhý vo Vysokých Tatrách. Témy letných pobytov slúžia ako nástroje, ktorými chceme prostredníctvom práce s emóciami pomôcť deťom postupne sa vyrovnať so stratou blízkeho. Deti sa v kolektívoch a školách cítia osamotené v tom, čo sa im stalo. V tábore vidia a zažijú, že s tým problémom nie sú samy. A navzájom sa posúvajú a pomáhajú si. Toto je podľa mňa zázračný proces. Vytvárame priestor na to, aby mohli smútiť, koľko potrebujú, aby mohli byť samy sebou a uvedomiť si svoju hodnotu. Tomu slúžia aj autorské divadelné predstavenia, ktoré deti nacvičujú aj v tábore. Vytvorili sme dve autorské divadelné predstavenia – Päť jazykov lásky a Čiernobiely svet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
