Korzár logo Korzár Prešov
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Daniel Hlavka: Maľby z histórie mesta sú pre Prešovčanov osobné

Maliar a reštaurátor je spojený aj s nástennými maľbami na Okružnej ulici.

Daniel Hlavka pri reštaurovaní.Daniel Hlavka pri reštaurovaní. (Zdroj: archív D. H.)

V súčasnosti nemá veľa času na vlastnú tvorbu, ale pár jeho obrazov je vystavených v kaviarni v Košiciach. Maliar a reštaurátor DANIEL HLAVKA. Jeho meno je spojené aj s nástennými maľbami na Okružnej ulici v rodnom Prešove.

Ako sa postupne formoval váš vzťah k výtvarnému umeniu?

Maľovať som začínal v rokoch 1995 a 1996. V roku 1997 vznikali moje prvé obrazy -prevažne ceruza a suchý pastel. Dosť ma vtedy inšpiroval kubizmus a surrealizmus; oslovila ma aj kaligrafia a grafika, a pri tom, ako som sa učil zvládať techniky, som vytváral svoje prvé obrazy. Časom, keďže som bol samouk, som sa snažil prejsť všetkými technikami a od krajiny až po portrét. Samozrejme, živiť sa obrazmi sa mi nedarilo, a tak som sa púšťal aj do reštaurovania dreva, kameňa, štuku. Prešiel som si aj kováčstvom už na škole a zatiaľ som skončil pri airbrushi – nanášaní farby striekaním.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyskúšali ste teda ceruzu a suchý pastel, ale aj olejomaľbu. Čo používate najčastejšie?

Najčastejšie používam akrylové farby – sú rýchloschnúce, vodou riediteľné, bez výrazného zápachu. V poslednej dobe sa často venujem abstraktným maľbám a rýchloschnúce farby sú pre mňa výhodou. Najčastejšie ich používam aj pri airbrushi.

Ale už v detstve ste mali túžbu vydať sa na umeleckú dráhu?

Tak jasnú predstavu som nemal, ale chcel som sa určite venovať hudbe, čo si asi odložím na dôchodok alebo na ďalší život.

Ste rodený Prešovčan a vaším pričinením sa navracia Okružnej ulici v tomto meste jej niekdajšia atmosféra z histórie. Prečo ste sa rozhodli prinavrátiť tejto ulici jej niekdajšiu tvár a ako vznikal tento nápad?

V roku 2000 alebo 2001 som tam robil jednu akciu „Koloseum Art -všetci pre všetkých“. Stretli sa tam umelci z rôznych umeleckých sfér a dostali priestor sa tam prejaviť; to bol asi môj prvý kontakt s týmto miestom. V súvislosti s maľbami na Okružnej ulici v Prešove spomeniem pani Langovú z Občianskeho združenia J. D. – Galéria J. L., ktorú som spoznal pri otváraní filmového festivalu POCITY v kine Skala, kde sa podujala na úlohu kurátorky a otvárala toto podujatie vernisážou prešovských umelcov. Keďže je všetko so všetkým prepojené a pani Langová už dlhší čas mala záujem a možnosť zmeniť priestor Okružnej ulice a vedela, že mám nejaké skúsenosti s nástennými maľbami, tak ma oslovila. Čiže nápad to bol jej, a aj keď to trvalo veľmi dlho, čo sa týka vybavovania všetkých povolení, nakoniec sa nám podarilo aspoň začať... Na začiatku mal byť námet – Prešovské významné osobnosti, a ja som si vybral portréty Petra Lipu, Katky Knechtovej a Ladislava Pavloviča, žiaľ, pamiatkari to zamietli, ale povolili nám námet starého Prešova.

Skryť Vypnúť reklamu

Projekt nástenných malieb na Okružnej ulici stále trvá, keďže ďalšia etapa by sa mala rozbehnúť v jari. Akou technikou tam vytvárate svoje diela?

Kombinujem maľbu a airbrush; používam akrylové farby, ktoré na záver lakujem. Podklad si pripravujem jemným štukom, ktorý sa používa pri pamiatkach, aby to malo čím dlhšiu trvácnosť.

Najviac si pomáhate pri vernom zachytení niekdajšej atmosféry tejto ulice asi dobovými fotografiami. Čo všetko vám ešte slúži ako zdroj poznania?

Áno, používam fotografie, ktoré sú často vo veľmi zlej kvalite, veľa vecí nájdem na internete a čo je možné, fotím na mieste, kde sa to nachádza, ak sa to ešte nachádza... Tu by som ešte doplnil, že súčasťou niekdajšej tváre Okružnej ulice bol aj známy Mlynský jarok, ktorý si našiel svoje miesto na nástenných maľbách. Ale predlohy si nevyberám, dostávam ich od pani Langovej, ktorá stojí za týmto projektom.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako dlho vám približne trvá vytvorenie jednej maľby?

To je relatívne, vedel by som pracovať na jednej maľbe aj mesiac, aby to vyzeralo podľa mojich predstáv, ale snažím sa to urobiť čím rýchlejšie, približne 35 – 40 hodín – v rámci možností a hlavne financií, totiž tiež musím platiť účty.

A ako ľudia prijímajú vaše diela na tejto ulici?

Ľudia sú prekvapení, že sa vôbec niečo také v Prešove deje a páči sa im to viac, ako postriekané steny všelijakými nápismi.

Koľko malieb by tam malo vzniknúť?

Podľa plánu by tam malo vzniknúť 31 malieb. Námetom sú významné alebo zaujímavé miesta v Prešove. Na jar by som chcel pokračovať v realizovaní týchto malieb, avšak kedy by to všetko malo byť ukončené, to neviem, keďže to závisí aj od financií.

Obrazom na uliciach sa venujete už dvadsať rokov. Ale v Prešove ide o vašu premiéru. Genius loci ste prinavrátili aj miestam v Škandinávii, ale aj v krajinách západnej Európy.

Maľbe sa síce venujem dlhší čas, ale nástenným maľbám asi posledných 5-6 rokov intenzívne, kedy využívam techniku airbrush prevažne v interiéri. Tých miest bolo veľmi veľa – najčastejšie to bolo Švédsko, Nórsko, Nemecko, Dánsko, Rusko, Srbsko a Česko.

Ako bola vaša práca v týchto krajinách prijatá verejnosťou a čo pre vás osobne znamená, že ste mohli svojou umeleckou troškou prispieť k okrášleniu verejných priestorov v zahraničí?

Boli to prevažne interiéry detských ihrísk, kde je téma daná a veľký priestor na vlastnú tvorbu som tam nemal. Išlo zväčša o tieto témy – krajiny, zvieratá, pravek, vodný svet, piráti, disko, sci-fi... Pre mňa to bol zdroj obživy a veľká skúsenosť napríklad s obrovským priestorom haly s plochou 1000 metrov štvorcových...Tu som naplno vnímal, že je rozdiel maľovať v ateliéri na rozmer A2, A1.

Bola práca v zahraničí v niečom odlišná od súčasného skrášľovania Okružnej ulice v Prešove?

Každá práca je odlišná – stále príde niečo nové a nejaká nová výzva. V zahraničí je to už dosť bežná vec, a teda ľudia už nie sú takí prekvapení, aj keď ich to, samozrejme, poteší. V Prešove je to dosť osobné pre ľudí, keďže maľujem toto mesto a v ľuďoch sa prebúdzajú spomienky. Ich reakcie sú preto iné, oveľa viac osobné.

Ste aj profesionálnym reštaurátorom. Reštaurovali ste napríklad v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.

Profesionálny reštaurátor? Nie som v komore reštaurátorov, aj keď skúsenosti a vzdelanie by tu boli. Študoval som na SSOŠ Elba odbor reštaurovanie – konzervovanie, čiže túto prácu môžem vykonávať pod danou firmou alebo reštaurátorom, ktorý má licenciu. Podieľal som sa, ako ste povedali, na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety pod prof. Porubovičom. Reštauroval som približne päť až šesť rokov prevažne kamenné prvky: na severnej časti (okná, balustráda), na západnom portáli (hlavný vstup), v interiéri a na nedostavanej Matejovej veži.

Kde inde ste ešte reštaurovali?

Tých prác bolo viac a prevažne v Českej republike: Kostol sv. Kataríny v Prahe, Zemský dom v Prahe, zámok Bečvary v rokoch 2003-2005 v rámci Gema Art pod prof. J. Novotným a iné...

Vráťme sa ešte do Prešova. Plánujete prinavrátiť dobovú atmosféru aj iným uliciam v Prešove či v iných mestách na Slovensku?

Nejaké plány do budúcna sú nielen v Prešove, ale nebudem ich ešte prezrádzať.

Poslaním vašej umeleckej činnosti je vytvoriť kultivované prostredie pre všetkých ľudí a ponúknuť najmä tým neskôr narodeným aspoň kúsok atmosféry z minulých čias. Ale čo vám osobne prináša táto práca?

Poviem to krátko, ale výstižne – je to môj život...

Ako vnímate teda svoje výtvarné pôsobenie, ktoré je, ako hovoríte, vaším životom?

Nemienim svoju výtvarnú činnosť opisovať vo frázach a prirovnávať ju k niekomu alebo niečomu, ale inšpirácia sa nachádza v podstate vo všetkom a všade. Stačí sa len pozrieť z iného uhla. Z mojej strany je to súhrn pocitov a to, ako na mňa vplýva okolie, ktoré vyjadrujem inou cestou – veď vôbec nie je dôležité, či sme na vrchole alebo na dne, podstatné je, že sa o niečo snažíme, a ten zlý či dobrý pocit je vlastne ako ventil, ktorý buď škrtíme, alebo povoľujeme. Beriem to ako určitý druh protestu, a to ma poháňa stále ďalej. Zoberte si taký obyčajný pohľad – dokáže niekedy povedať viac ako ústa, a preto si myslím, že by sme sa mali viac pozerať ako hovoriť, aj keď to niekedy oveľa viac bolí...

Čo robíte najradšej vo voľnom čase, ak práve nereštaurujete alebo nemaľujete?

V dnešnej dobe je pre mňa vzácnosť mať voľný čas, ale ak by som ho mal, venoval by som ho rybárčeniu a trávil by som oveľa viac času v prírode či pri komponovaní hudby.

Na záver jeden úsmevný pohľad do vášho umeleckého sveta. Zažili ste v súvislosti s vaším umeleckým pôsobením aj niečo humorné?

Hmmm, tak pri reštaurovaní Dómu sv. Alžbety, konkrétne pri hlavnom portáli, teda pri vstupe, kde si práca vyžadovala, aby som kľačal a niekedy aj ležal, si kolegovci zo mňa vystrelili a predo mňa dali nejakú nádobu s drobnými peniazmi. Okoloidúci ľudia sa toho celkom chytili, chodili okolo mňa a hádzali mi tam drobné, no a pobavili sa všetci.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.21/2018. V predaji od utorka 5. 6. do pondelka 11. 6.

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 816
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 933
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 941
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 172
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 722
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 638
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 496
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 401
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 391
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 249
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Kontroverzný aktivista Slávik sa zapojil aj do povoľovacieho procesu k modernizácii cesty na Slaneckej.

Trestné oznámenie Sulíka spustilo lavínu.

5 h
Centrálne parkovisko na Štrbskom Plese si obec Štrba prenajíma od eseročky Mesta Vysoké Tatry. Návštevník tam zaplatí menej ako napríklad v Tatranskej Lomnici či v Starom Smokovci.

Mesto chce motivovať ľudí a odľahčiť premávku.

5 h
Kto si vyšiel do lesa na prechádzku, neľutoval.

Navštívte spolu s nami zasnežený lesopark nad Sídliskom Ťahanovce.

5 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Daniel Lipšic.

Krajniak a Lipšic sa poznajú dekády.

9 h

Má jeden z kandidátov aj špeciálne zaobchádzanie?

6 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop