VRANOV NAD TOPĽOU. Samuel Titko sa popri štúdiu na gymnáziu venuje stavbe robotov a len nedávno absolvoval cestu s robotom do USA na medzinárodnú súťaž. Ako sa však mladý študent dostal k práci na robotoch?
Paradoxom k dnešným dňom, keď Samuel trávi veľa času premýšľaním nad programovaním a logickými problémami v informatike sú jeho detské časy, keď sa počítačom veľmi nevenoval.
„Technika ma celkom fascinovala a až pri hraní hier, ktoré mali najmä tematiku budúcnosti mi skrsla myšlienka konštruktéra a programátora robotov,“ spomína Samuel.
Hneď vysvetľuje rozdiel medzi počítačovým programom a programovaním robotov. Robotika je iná najmä v tom, že robot je neustále v pohybe a musí za pochodu vyhodnocovať informácie zo senzorov, zatiaľ čo počítačový program len čaká na vstupné informácie od užívateľa.
Až na strednej škole začal Samuel prehodnocovať svoj pôvodný plán - stať sa doktorom, k čomu výrazne prispel aj jeho učiteľ informatiky Ján Motešický, ktorý založil klub Amavet, ktorého súčasťou bol aj krúžok informatiky.
„Všetka zásluha patrí jemu, pretože on zháňal financie na zakúpenie robotov. Študenti boli podstatní najmä pri vyberaní platforiem, na ktorých budeme programovať,“ hovorí Samuel.
Mimo toho, že sa venuje robotom, ktoré predstavuje na rôznych súťažiach sa Samuel venoval aj mnohým projektom, ktoré si sám zvolil.
„Mimoškolských projektov som mal rozrobených veľmi veľa a dokonca sa mi niektoré ani nepodarilo zrealizovať, pretože som nemal dostatok času. Väčšina z nich nebola ani určená na súťažné účely, ale ak sme našli vhodnú kategóriu, využili sme aj takýto 'projekt zo zálohy'. Jedným z nich bola aj robotická protéza ruky, ktorú sme nazvali Robohand. Tento projekt sme využili na súťaži Robotický Battle v minulom roku a vyhrali sme 3. miesto v kategórii vlastný model. S týmto modelom sme sa tiež prezentovali pred pánom prezidentom Andrejom Kiskom a tiež sme spracovali video a môžete ho nájsť na našom YouTube - LEGO Creations Development,“ povedal Samuel Titko.
Konštrukcia robota nie je jednoduchá
„Práca s robotom je jednoduchá a zároveň zložitá,“ začína tému konštrukcie samotného robota Samuel.
„Na skonštruovanie robota vám stačia potrebné financie a trocha logického myslenia. To je tá jednoduchá časť. Tá zložitá je rozmýšľanie nad úlohou, ktorú potrebujete do súťaže vyriešiť. Občas si po prvom prečítaní poviem, že to nemôže byť zložité, no počas toho ako vypracúvam úlohu, prichádzam na to, že v robotike nie je nič také, ako sa zdá,“ vysvetľuje Titko.
Občas sa problémy vynoria aj počas zháňania komponentov pre robota.
Ako Samuel približuje, kým bol krúžok vo svojich začiatkoch, disponovali len stavebnicou LEGO Mindstorms EV3.
Ak ste postavili robota z tejto stavebnice, nebol problém ho prerobiť alebo rozobrať a jeho súčiastky použiť na nového robota, čo bolo značnou výhodou.
„Postupom času sme však prichádzali na to, že aj LEGO má svoje obmedzenia a to v typoch senzorov a množstve ich napojenia. Niektoré kategórie na súťažiach si vyžadujú špeciálne senzory, ktoré dánska firma LEGO neprodukuje alebo sme nemali dostatok portov, aby sme všetko zapojili,“ hovorí o postupnej zmene Titko.
Najlepšou alternatívou ako sa vyrovnať s nedostatkom senzorov bol nákup integrovaných obvodov Arduino.
Hlavnou výhodou tejto platformy je široký sortiment senzorov, a tak v súčasnosti chlapci z krúžku pri potrebe nového senzora hľadajú na portáloch, ktoré ponúkajú komponenty, ktoré im chýbajú a zoženú ich oveľa rýchlejšie.
„Aj keď sa týmto vyriešil problém so senzormi, pri Arduine vznikol nový. Arduino je takzvaná open source platforma, čo znamená, že nemá konštrukčné komponenty, iba elektronické. Výroba konštrukcie napríklad z hliníka alebo na mieru vyrábaných súčiastok by bola veľmi zaťažujúca na finančné prostriedky, preto sme prišli s myšlienkou spojenia oboch platforiem,“ vysvetľuje riešenie Samuel Titko.
Takto dokázali gymnazisti ušetriť nielen čas, ale aj peniaze a výsledky na seba nenechali dlho čakať.
Sám Samuel je viac zameraný na konštrukciu, pretože si doma z Lega dokáže postaviť plne funkčné RC modely áut, konštrukčných vozidiel a podobne.
„Nemyslite si, že pri konštrukcii zbúcham súčiastky ako sa mi zachce. Nie, konštrukcia robota zahŕňa rôzne mechanizmy zložené z nespočetného množstva prevodov a ozubených koliesok, aby bol zabezpečený správny pohyb danej časti robota,“ vysvetľuje Samuel.
Podstatným parametrom pri konštruovaní robota je aj pevnosť konštrukcie a tvar. Robot musí byť odolný voči nárazom transportu na súťaž, ale aj proti vlastnej nešikovnosti.
„Čo sa týka tvaru robota, musíme to zhodnotiť podľa toho, v akom prostredí sa bude robot pohybovať. Ak je to v bežnom prostredí, najlepší je kruhový tvar a ak sa musí pohybovať v hranatej miestnosti, lepšie je použiť hranatý tvar robota,“ pokračuje vo vysvetľovaní Titko.
Krok, ktorý môže na súťaži tiež veľmi pomôcť (a tento trend môžeme sledovať aj v bežnej praxi) je miniaturizácia - čím je váš robot menší, tým je vyššia šanca, že sa nezasekne medzi prekážkami.
Robotická súťaž - o čo ide?
Ako priznáva, nápady na projekty prichádzajú zo strany učiteľa Motešického, rovnako ako zo strany žiakov.
Ján Motešický však so žiakmi môže byť viac než spokojný, keďže si členovia jeho krúžku vedia sami vybrať aj súťaže, ktorých sa chcú zúčastniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári