BARDEJOV. Kľušov leží pri starej obchodnej ceste vedúcej z Prešova do Poľska, južne od Bardejova.
Obec má 1080 obyvateľov.
Už dvetisíc rokov pred Kristom bolo okolité územie osídlené ľudom východoslovenských mohýl, ktorý historici popisujú aj ako kultúru šnúrovej keramiky.
S kronikárom obce, riaditeľom Šarišského múzea Františkom Gutekom sme trochu nahliadli do histórie a kroniky tejto zaujímavej a starej obce, vzdialenej od Bardejova iba sedem kilometrov.
Vyspovedali sme aj starostu Jozefa Valka.
Pekný les
Vo východnej časti kľušovského chotára sa nachádza takzvaný „mohylník“ – pamätník zomrelým z hliny, ktoré tento ľud budoval zomrelým na hrebeňoch vrchov.
Samotnú obec pravdepodobne vybudovali drevorubači.
V 14. storočí bola osídlená aj Nemcami z blízkeho Bardejova a získala názov Schönwald (Pekný les). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332.
Začiatkom 15. storočia sa obec v daňovom súpise stolice spomína už ako Clusso (Kľušov).
V prvej polovici 15. storočia operovali na území Kľušova vojenské skupiny bratríkov zložené z bývalých husitských bojovníkov a z domácich rebelov, aj pod vedením Jiskrovho kapitána Jána Talafúza.
V 16. storočí daroval kráľ Ferdinand Habsburský obec svojmu komorníkovi, bardejovskému rodákovi a mešťanovi, rytierovi Barnardovi Baranovi, ktorý bol aj komorníkom kráľa Ľudovíta II.
V roku 1600 mal Kľušov 35 obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, faru a školu.
V 19. storočí obec poškodili dva veľké požiare. V roku 1911 bolo v obci založené takzvané „potravné družstvo“, ktoré obyvateľom slúžilo niekoľko desaťročí.
Gazdovia a furmani
Obyvateľstvo obce sa venovalo hlavne poľnohospodárstvu a furmanstvu, čo dokumentuje aj erb obce, na ktorom je v červenom poli na zelenej pažiti zlatý voz – „rebrinák“.
Počas prvej svetovej vojny sa chotár obce stal frontovou líniou, priestorom bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou.
V roku 1925 tu založil občan Adam Šverha dobrovoľný požiarny zbor, o desať rokov neskôr zažila obec veľkú povodeň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári