HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. V opravenej budove správcu, ktorá susedí s malým kaštieľom v Hanušovciach nad Topľou, zreinštalovali etnografickú expozíciu Duch národa.
Verejnosti ju slávnostne sprístupnia v utorok o 16.00 h.
Budova správcu kaštieľa je bloková dvojpodlažná stavba patriaca rodu Šóšovcov.
Opravy trvali dva roky
Jej celková moderná obnova prebiehala v rokoch 2016 až 2017 vďaka podpore Prešovského samosprávneho kraja.
"Bola vymenená strecha aj s drevenou konštrukciou. Eternitové prekrytie bolo nahradené čiernou plastovou krytinou. Okná a dvere prízemia boli vymenené," informovala Mária Kotorová, riaditeľka Krajského múzea v Prešove, pod ktoré patrí hanušovský kaštieľ a archeopark.
Prebehla podľa nej aj prvá etapa sanácie vlhkosti. "Opravila sa fasáda a stavba získala nový vzhľad aj vďaka obnovenému drevenému exteriérovému schodisku," doplnila.
Duch národa
Na prízemí z časti pracovných priestorov vytvorili hosťovskú izbu a kuchynku, upravili tiež dielňu a na poschodí zreinštalovali etnografickú expozíciu Duch národa, ktorá prezentuje ľudovú kultúru regiónu na pomedzí Šariša a Zemplína.
"V nej môžeme vidieť obytné priestory sedliackej domácnosti a imitáciu hospodárskeho dvora s rôznymi pracovnými pomôckami, ktoré roľníci v minulosti využívali. Nájdeme tu napríklad pílku, motyku, rôzne drobné náradie, pluh, brány, žarnov na mletie obilia, ale aj nevyhnutné nástroje pre ženskú prácu, ako sú praslice, kolovrátky, krosná. V parádnej izbe sa nachádzajú prestretý stôl, vysoko ustlané postele, kolíska, 'lada', teda truhlica s výbavou ženy - nevesty, ale aj kuchynská časť s keramickým riadom, náčiním na pečenie chleba a ďalšie," vymenovala Kotorová.
Neskororenesačná budova
Budova správcu slúžila v minulosti zrejme ako hospodárske zázemie Šóšovského kaštieľa zo 16. storočia.
"Objekt je z lomového kameňa, pri okenných a dverných otvoroch je murivo kombinované s tehlou. Na vstupe do horného poschodia je zachovaný pôvodný kamenný portál z obdobia výstavby. Pre datovanie budovy chýbajú archívne pramene," priblížila riaditeľka.
Len na základe architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu sa slohovo radí do obdobia neskorej renesancie.
"V druhej polovici 18. storočia došlo k zmene dispozície budovy pozdĺžnou prístavbou realizovanou výhradne z pálenej tehly," doplnila.
V rámci nej vznikli tri nové miestnosti prekryté trámovým stropom.
Posledné roky slúžila stavba podľa Kotorovej ako dielenský a expozičný priestor pôvodného vlastivedného múzea, dnes kaštieľa a Archeoparku Hanušovce.
"Polyfunkčné dielne, ktoré v sebe spájali funkciu reštaurátorskej a konzervátorskej múzejnej pracovne s dielňou starých remesiel, ktorá bola určená pre školské výpravy, poskytovali možnosť priučiť sa práci na hrnčiarskom kruhu, ale aj ďalším starobylým remeslám," spomenula.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
