PREŠOV. Presne polstoročie plynie v týchto dňoch odo dňa, keď bola nanovo obnovená gréckokatolícka cirkev.
Pri tejto príležitosti sa v Prešove uskutočnila slávnosť.
V rámci archijerejskej svätej liturgie ďakovali veriaci za tento čas, symbolom sa stal novo inštalovaný kríž.
Arcibiskup: Čo máme, to je ovocie ťažkých časov
Počas posledného júnového utorka si v Prešove spomínali na 50. výročie vzniku gréckokatolíckej cirkvi a jej vzkriesenie z júna 1968.
V roku 1950 bola táto cirkev vtedajším režimom násilne zlikvidovaná.
Trvalo 18 rokov, kým ju obnovili.
Počas ďakovnej svätej liturgie, ktorú slúžil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, bola vyzdvihnutá sila a životaschopnosť gréckokatolíckej cirkvi, ktorá prekonala aj ťažké časy.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa zišli desiatky kňazov, biskupi iných cirkví i zástupcovia radnice a mesta.
Počas homílie sa prítomným prihovoril Ján Babjak, ktorý zdôraznil silu tohto okamihu.
„Naši veriaci často povedia, že Pán Boh pamätá na všetko, na dobro, aj na zlo, ale zlo odpúšťa a za dobro udeľuje svoje milosti. Vernosť našich biskupov a veriacich odmenil tým, že naša cirkev stále žije, rozvíja sa a prijíma mnoho milostí,“ povedal arcibiskup, podľa ktorého je všetko, čím teraz cirkev žije, ovocím týchto ťažkých časov.
Prítomní aj poslední pamätníci
Po skončení liturgie sa bratislavský eparcha Peter Rusnák modlil voskresnú panachýdu za všetkých zomrelých biskupov, kňazov a veriacich, ktorí sa výročia nedožili.
Prítomný však bol aj Ján Kočiš, emeritný pražský pomocný biskup, ktorý sa nedávno dožil 92 rokov a bol jeden z tých, ktorí toto obdobie útlaku i obnovy zažili na vlastnej koži.
Hosťom bol tiež apoštolský nuncius Giacomo Guido Ottonello.
Kríž ako symbol vďaky
Po skončení slávnosti v priestoroch katedrály sa všetci spoločne v sprievode presunuli k novej budove Divadla Jonáša Záborského, kde sa nachádza nový kríž.
S myšlienkou jeho tvorby prišiel arcibiskup Ján Babjak.
Ide o umelecké dielo, ktoré bolo zhotovené na základe architektonického návrhu diela Petra Marcinka a jeho autormi sú umelecký kováč Michal Kačmár i akademický sochár Peter Beňo.
Kríž je postavený na skale, vychádza zo sínusoidy.
Ako zdôraznil archibiskup, práve táto sínusoida je znakom čias rozkvetu i utrpenia v dejinách gréckokatolíckej cirkvi i v našich osobných dejinách spásy.
„Je postavený na kameni, ktorý predstavuje samého Krista, ale aj Petrovu skalu. Chce byť prejavom našej vďačnosti Bohu,“ povedal Babjak.
Kríž symbolicky postavili v jubilejnom roku Prešovskej archieparchie a má byť symbolom vďaky.
Výber miesta nebol náhodný.
Nachádza sa na mieste, kde stál pôvodný Gréckokatolícky kňazský seminár a Vysoká bohoslovecká škola.
Architekt: Mementom pre boj za pravdu
„Ja ako architekt sa spravidla vyjadrujem dielom, kresbou,“ povedal architekt Peter Marcinko.
„Na začiatku práce som hľadal, ako vyjadriť to, čo sa v súčasnosti v gréckokatolíckej cirkvi deje, oslavuje hneď niekoľkých výročí. Tvar kríža vyjadruje vznik cirkvi, ale tak, ako v živote človeka, cirkvi, spoločnosti sú časy aj úspešnejšie, aj menej úspešné, tak aj táto sínusoida je symbolom pre všetkých,“ povedal Marcinko.
„Kríž je mementom, nasmerovaním viery v lepšie časy pre tých, ktorí budú bojovať za spravodlivosť, pravdu, vieru,“ uviedol architekt, ktorý zároveň ďakoval za dôveru, ktorá mu bola daná.
Kríž posvätil arcibiskup, už od prvých momentov sa pri ňom pristavovali desiatky ľudí.
Fakty
Vláda Československej socialistickej republiky 13. júna 1968 prijala uznesenie č. 205 o povolení Gréckokatolíckej cirkvi a vládne nariadenie č. 70/1968 Zb. o jej hospodárskom zabezpečení, ktorým sa skončilo 18-ročné bezprecedentné obdobie útlaku a ilegálneho života gréckokatolíkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
