Keď sa povie Východná, aj ten, kto holduje iným hudobným žánrom, vie, že ide o jedno z top centier folklóru na Slovensku.
Inak to nebolo ani na prelome júna a júla, keď sa tu konal už 64. ročník obľúbeného folklórneho festivalu.
A organizátori sa mohli tešiť. Ako inak, cestu si tam našli opäť tisícky návštevníkov z celého Slovenska aj zahraničia.
Každému podľa chuti
Napriek mizerným predpovediam bolo počas sobotného programu počasie až nad očakávania príjemné.
Kto prišiel „na otočku“, poistil sa zimnými bundami aj napriek kalendárnemu letu.
Kto vo Východnej nocoval, ten už vedel svoje. Prezrádzali to kruhy pod očami i skvelá nálada, ktorá bola vlastne len v štádiu konštantného udržiavania.
Už po príchode pred tabuľku s nápisom Východná, nad ktorou svietilo slnko, bolo jasné, že predpoveďou počasia sa nedali odradiť a riskovali to viacerí cezpoľní.
Autá stáli v dlhých kolónach už ďaleko pred vstupom do folklórneho epicentra. Rovnako sa rady tvorili aj pri vstupnej bráne.
Vstup do areálu už nútil k prvotnému zorientovaniu. Stovky podnetov, tisícky premieľajúcich sa ľudí.
Generálka na veľkej scéne, stály program na scéne malej. Remeselníci pri desiatkach stánkov, rozvoniavajúce dobroty i dlhé rady pri stánkoch s občerstvením. Tuhým či tekutým.
Jedlo sa variť nestíhalo
Program vo Východnej je už tradične vystavaný tak, aby si na svoje prišiel každý.
Ten, kto má chuť si pozrieť program talentov na pódiu, ten, kto si chce zakrepčiť a rád sa nechá poučiť počas školy tanca i ten, kto sa jednoducho chce zabaviť a len tak si zaspievať.
Na všetkých frontoch bolo plno. Aj tam, kde sa jedlo. „Budete musieť ešte počkať, približne polhodinu,“ vysvetľovali pri dobrotách z Vajnor, ktoré šikovné gazdinky nestíhali pripravovať.
Hlad okoloidúcich bol väčší. „Mali sme kotol plný originálnej fazuľovice. Varíme už druhú dávku,“ žmurkol šéfkuchár Igor Hraško, podľa ktorého sa po 20 litroch polievky len tak zaprášilo. A po dobrom jedle sa žiadalo aj čosi na zapitie.
V „Šariši“ to žilo
Išli sme podľa chuti aj sluchu. A nedalo sa zastaviť nikde inde, ako pri „hrdom partnerovi slovenského folklóru“. Stánku pivovaru Šariš. Tam tieklo pivo doslova potokom.
A spievalo sa chvíľami hlasnejšie ako na pódiu. Ako inak, stretávali sa tu všetci spevuchtiví.
Napríklad aj mládenci z FS Borovičkár. Zaujímavý názov si priam pýtal zistiť, odkiaľ je spevavá folklórna partia. „My nie sme žiadny folklórny súbor, my sme len kamaráti z vysokej školy a tak sme si dali stretko tu, vo Východnej,“ vysvetľovala partia mladých mužov, ktorých spojilo štúdium.
A do Východnej prišli naozaj od Peznika, od Nitry, z Martina, Prešova, Gelnice i Michaloviec.
„Tu je jednoznačne najlepší stánok a najlepšia zábava,“ zhodli sa jednohlasne chlapci, ktorí si dali hneď viacdňové stretnutie.
Čo stánok, to partia
Kto sa vyspieval, ten si mohol ísť aj zatancovať do stanu gastrocentra. Tam takmer neprestajne hrala ľudová hudba.
Hlavná scéna o siedmej hodine privítala hlavný sobotňajší program. A spolu s ním aj do posledných miest naplnené hľadisko amfiteátra.
Dramaturgicky veľmi kvalitne vystavaný program vzdal nielen poctu a hold ľuďom, ktorí zasvätili svoj život folklóru, ale zároveň ukázal aj to naj, čo doma máme.
Tentoraz napríklad aj z tradícií svadobných. S tým bola spojená rovnako výstava párt v areáli.
Hlavný program korunovali standing ovation, ktoré búrlivým neutíchajúcim potleskom ukázali, že Východná opäť nesklamala a priniesla to naj, čo doma máme.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.25/2018. V predaji od utorka 3. 7. do pondelka 9. 7.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
