PREŠOV. Bohaté plány prekazila smrť. Prinášame vám posledný rozhovor s tragicky zosnulým Mariánom Troligom.
Nový zimák v Prešove by mohol vyrásť do konca roka. Tak to videl jeho investor Marián Troliga.

Žiaľ, krutá tragédia, pri ktorej prišiel počas prvej júlovej soboty o život, mu znemožnila tieto predstavy naplniť.
Pár dní pred jeho smrťou sme sa s ním na túto tému porozprávali.
Publikovaný materiál v našich novinách si však už investor neprečíta.
Rozhovor s ním vám napriek faktu, že investor už plány naplniť nebude môcť, prinášame v pôvodnej verzii.
Nový štadión
Na prešovskom Sídlisku III, vedľa dopravného ihriska, má do konca roka vyrásť nový zimný štadión. Investorom je prešovský podnikateľ Marián Troliga.
Okrem ľadovej plochy a hľadiska so zhruba 500 miestami má byť pri novom športovom stánku aj parkovisko so 140 miestami.
Rozpočet tejto investície sú 4 milióny eur, hradený bude výlučne zo strany investora.
O výstavbe nového štadióna a zámeroch sme sa zhovárali s Mariánom Troligom.
Tomu už mestského zastupiteľstvo odkleplo odpredaj pozemku za jedno euro.
Prečo chcel pozemok za jedno euro
Tento krok bol kritizovaný, podľa Troligu ale ide z jeho strany o podanú ruku mestu.
„Dá sa to tam povedať. Tak by si to mali uvedomiť ľudia. Nie ohovárať, že dostanem pozemok za euro a čo z toho mám. Je to pomoc mládeži, všetkým klubom. Veď si spravte analýzu, choďte za podnikateľmi a opýtajte sa, kto postaví štadión, keď dostane za euro pozemok. Garantujem vám, že ani jeden. Jedine, kto má pre to srdce,“ hovorí Marián Troliga.
Pozemok má v prenájme už od roku 1996, nie je využívaný, no poukazuje na to, že až tam vyrastie štadión, pôjde len na daň z nehnuteľnosti mestu 50-tisíc eur ročne.
„Mať pozemok v prenájme za nulu, alebo mať športovisko, ktoré slúži mestu a ešte mať z neho 50-tisíc ročne? To je rozdiel,“ podotýka.
„Mesto by malo podporovať všetky takéto športové stránky. Dnes máte daňových poplatníkov a v meste sú menší i väčší podnikatelia, ale keby sme to úplne ekonomicky zobrali, neviem, či najväčší ekonomický subjekt nie je mesto Prešov.
Keď vyberú všetky dane, niečo by mali aj mestu vrátiť.“
K odkúpeniu pozemku za euro hovorí, že to bola jedna z ciest, ako znížiť náklady.

„Keď sme si pozreli rozpočet, že chceme ľadohodinu, aby bola prístupná deťom, tak sme uvažovali, ako znížiť cenu. Prišli sme k tomu, že musíme žiadať mesto, aby nám dalo pozemok za jedno euro. To bolo prvé zníženie nákladov. A potom, samozrejme, výberovým konaním pri každej jednej práci, či je to elektrika, statika, stavebný projekt... Musíme odviesť veľa práce, aby sme znižovali náklady.Z toho potom bude vypočítaná ľadohodina.“
Podľa Troligu nebude cena za ľadohodinu vyššia, než bola na veľkom štadióne, či než je na sekčovskej PSK aréne, na ktorú tiež bol poskytnutý pozemok.
Pripomíname, že táto aréna – momentálne jediná v meste – stála 1,6 mil. € a finančne sa na nej podieľala župa (600-tisíc eur) i štát (200-tisíc eur).
Po výstavbe by tak Prešov nemal jednu, ale štyri ľadové plochy. Hlavnú a tréningovú na opravenom veľkom štadióne, PSK arénu a tento nový štadión.
„My máme spádovú oblasť okolo Sídliska III, všetky školy, škôlky, štadión PSK aréna na Sekčove má ďalšiu spádovú oblasť, Sekčov a okolie a stred mesta by mal veľký štadión, kde má tiež pribudnúť ďalšia ľadová plocha. A toto ja hlásam, to je budúcnosť. Školy by od piatej triedy mali medzi sebou hrať hokej – učiť sa už od škôlky. Malo by to byť na spôsob akadémie, ako bolo aj bežné za socializmu, keď školy hrali mali medzi sebou. Na tom by som sa chcel podieľať, aby sa to vybudovalo a školy by nemali hokejistov, z ktorých by bol nábor, ale výber. Tým pádom by sme mali A mužstvo a veľa reprezentantov.“
Chce extraligu i prvú ligu
Troligova predstava do budúcnosti je, že by na hlavnom štadióne pôsobilo extraligové mužstvo a na menšom prvoligové.
„Čo sa týka A mužstva, na štadióne, ktorý chcem postaviť, by sa mala hrať prvá liga a na veľkom extraliga. Sú to silné slová, ale toto som chcel začal robiť už v roku 2005, keď som bol pri hokeji.“
Na všetkých ľadových plochách by bolo dosť priestoru pre verejné korčuľovanie, školy i ďalšie kluby, nielen mládežnícky hokej, ale aj ženský, krasokorčuľovanie i rýchlokorčuľovanie.
Svoje slová rozmenil na drobné: „Predstava je, že tento štadión by mal slúžiť všeobecne, kým sa neopraví veľký štadión. Všeobecne, tým myslím verejnosť, mládež, áčko. Po tom, keď sa dokončí veľký štadión, by mal tento slúžiť pre štvrť mesta Prešov – Sídlisko III, školy, škôlky a okolité dediny. Taká spádová zóna. Moja predstava, a predstava ľudí, s ktorými chceme vytvárať hokej v meste Prešov, že ho staviam v prvom rade preto, lebo som športovec. Ekonomicky takáto veľká investícia nedáva zmysel. Ale vidím budúcnosť v deťoch a Prešov môže byť veľmi silný vo všetkých ľadových športoch. Hokej, kraso, rýchlokorčuľovanie... Stretol som sa aj s pánom Kentošom (z PSK arény – pozn. red.) a vysvetľoval som mu to. Lebo ten projekt, ktorý som chcel realizovať v roku 2005 – 2006, keď som začínal s hokejom, chcem realizovať aj dnes. A dnes už máme aj štadión na druhom konci mesta, na Sekčove. To znamená, že sa mi začína plniť taký malý sen v meste Prešov, žeby sme na Slovensku mohli niečo znamenať, mať tu prvú veľkú akadémiu a zaručenú budúcnosť a rozvoj hokeja a ľadových športov.“
Mesto by si podľa jeho slov nemohlo dovoliť výstavbu takéhoto menšieho štadióna z vlastných zdrojov, keďže má čo robiť s rekonštrukciou hlavného zimáku.
Hokej u nás napreduje, môže aj v Prešove
Troliga podniká v oblasti dopravy, výroby autobusov, zastupuje firmy na nákup a predaj náhradných dielcov, plus má výrobný závod vo Veľkom Krtíši na náhradné dielce do automobilov. Zamestnáva zhruba 450 ľudí. Čím je projekt štadióna výhodný preňho“.
„Pre mňa je výhodný, lebo niečo spravím na území mesta, po každom by tu malo niečo ostať. Ale hlavná vec je, že ja vidím budúcnosť v mládeži. Vidím, že mladí ľudia dnes málo športujú, majú málo športovísk a vidím, že tretie najväčšie mesto môže hrávať extraligu a môže byť v nej na popredných miestach. To sú tie vízie. Určite nie brať z toho a zbohatnúť. Skôr hľadať a dávať do toho.“
Ako zdôrazňuje, berie to ako „investíciu zo srdca“. Inak by do nej nešiel.
Prevádzky štyroch ľadových plôch sa podľa neho v treťom najväčšom meste uživia.
„Musia sa. Ešte som nevidel štadión, ktorý by nebol udržateľný, alebo by nemohol fungovať, keď sú tam normálni ľudia,“ reaguje podnikateľ a dopĺňa: „My to v Prešove ešte nevidíme, ale čo chodím po iných mestách, hokej sa začína veľmi slušne rozvíjať a začína to fungovať. Nerobil by som to iba tak. Keď si niekto myslí, čo za to mám, tak ja za to mám výsledky. Keď budú úspešné deti, bude úspešný Prešov. Deti sú budúcnosť, robím to kvôli nim, čo možno niekto nechápe. Zatiaľ čo som povedal, som aj spravil.“
V minulosti už pri hokeji bol
Marián Troliga už v Prešove pri hokeji pôsobil.
Skončil na konci roka 2007, keď mu mesto zrušilo správu štadióna pre nezaplatené faktúry za elektriku.
Správu prevzal René Pucher, dnes poslanec klubu Smer-SD, nezávislých a SNS, ktorý ale ešte v roku 2014 z hokeja i štadióna vycúval.
„Pri hokeji som bol už skôr, ale v minulosti vieme, keď prišiel nový primátor a vstupoval do toho, tak som z toho hokeja odstúpil. Teraz je tá nová partia pod vedením pani primátorky, poslancov a ľudia, ktorí chcú pracovať na hokeji, na budúcnosti a reprezentácii mesta v športe, tak chodili za mnou, zlomili a začal som zase pracovať v prospech hokeja. Už minulého roku sme o tom začali uvažovať. Nevedeli sme sa dostať k licencii, lebo zase tam boli rôzne sily, ktoré zozadu pôsobili, aj keď ekonomiku nemali. Nemali ani peniaze na to, aby to mohlo fungovať, nefunguje to ani dnes,“ otvára aj túto tému M. Troliga.
Zdôrazňuje, že sa začalo robiť to, čo chcel už pred rokmi. Rekonštrukcia starého zimáku, ktorý bol v zlom stave a statici ho zavreli.
„Vzniklo také nadšenie, mesto našlo peniaze na rekonštrukciu. Pani primátorka s tými poslancami robia zázraky, lebo v iných v iných volebných obdobiach sa s hokejom nedalo nič robiť. Všetko bolo, ako bolo. Takže na základe toho podnetu, že sa začalo diať niečo v meste Prešov, som prišiel aj s návrhom na malý štadión.“
Netají sa ani ambíciou, že by chcel vstúpiť aj do prešovského hokeja.
„Sú to odvážne slová, ale ak budem pri hokeji, tak za veľmi krátku dobu budeme hrať extraligu i prvú ligu. Lebo ja chcem vyhrávať. A keď chcete vyhrávať, tak potrebujete mať niekde farmu. Môžete ju mať priamo pri sebe a je to ten istý tréningový proces atď.“
Kedy bude štadión hotový?
Hlavný štadión je už zavretý, ako je reálna výstavba tohto nového?
„Dali sme si nôž na krk. Povedal som, že v novembri, decembri. Ten termín chceme držať, ale je to náročné – projektová dokumentácia, železnice, Povodie Bodrogu a Hornádu, elektrika, plyn, voda... Všetky tieto veci musíme doviesť. Musíme postaviť trafo. Za sebou už máme siete, tie trvali tri mesiace,“ vyratúva M. Troliga.
Konštrukcia na štadión už je, bude na „pilótoch“, nie na betónovom základe, vyčlenené sú aj parkovacie miesta, má tam byť aj nadzemné parkovisko.
Momentálne je celý projekt vo fáze územného konania.
Kedy môže reálne stáť?
„Chceli by sme do konca roka, ale to je, fúúú. Ináč, treba povedať, že kde prídeme, na ktorý úrad, všade nám vychádzajú v ústrety.
Železnice, čo mal byť najväčší problém, boli najpromptnejšie, hasiči tiež, vodárne, elektrárne, všetci.“
Schvaľovací proces teda stále prebieha. Mesto už pozemok predalo.
„Hlavný kontrolór to ešte dal na Protimonopolný úrad a NKÚ. Vychádza asi z vecí, ktoré má v popise práce. Tam nevieme, ako dlho sa budú vyjadrovať. Niektoré tieto veci nám môžu projekt zabrzdiť,“ pripúšťa M. Troliga.
Zabrzdiť sa môžu. Je to ale vo fáze, že sa to už dokončí, alebo z toho môže aj nič nebyť?
„Veríme, že by to nemalo tak dopadnúť. Ale keby malo, veľmi rád to všetko odovzdám. Tak ako som pri odchode zo štadióna odovzdal projekty, v ktorých nikto nepokračoval... Teraz sa to hýbe. Myslím, že by to nikto nemal zabrzdiť. Ak by sa tak stalo, budem mať menej problémov,“ dodáva Marián Troliga.
Odznelo
Diskusia k odpredaju pozemku za jedno euro vyvolala viacero polemík. Prinášame niektoré ohlasy.
Alexander Ernst, hlavný kontrolór mesta Prešov: „Firme má byť poskytnutá finančná výhoda, nakoľko získa mestský majetok za účelom realizácie svojej podnikateľskej činnosti a v podstate za neho nezaplatí.“ Preto oslovil Protimonopolný úrad, pričom očakáva odpoveď najneskôr do 60 dní.
René Pucher, poslanec (NEKA) žiadal zaviazať investora na konkrétny termín dokončenia štadióna, ale aj podmienku, aby mohli ľadovú plochu využívať prešovské športové kluby. Už predtým avizoval, že by nový štadión mohol postaviť Slovenský zväz ľadového hokeja: „Zväz by chcel dostať pozemok od mesta na výstavbu haly pre 2-tisíc ľudí. Celú ju postaví za svoje peniaze s tým, že mesto to bude splácať,“ Richard Drutarovský, poslanec (ex-Nova): „Je tu viacero investorov, ktorí by chceli postaviť zimný štadión. Tu máme dať vyše jedného hektára za jedno euro bez akýchkoľvek podmienok.“
Juraj Hudáč, poslanec (Smer-SD): „Teraz je ten pozemok v dlhodobom nájme a je tam hokejbalové ihrisko. Keď sa tam nepostaví zimný štadión, tak opäť bude v dlhodobom nájme a ostane tam hokejbalové ihrisko. Tak sa rozhodnime.“
(mi, my)

Poznámka autora: Tento text je posledným rozhovorom s Mariánom Troligom.
Česť jeho pamiatke!
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.26/2018. V predaji od utorka 10. 7. do pondelka 16. 7.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári