PREŠOV. Napriek tragickej podnikateľovej smrti by mohol v Prešove vyrásť nový zimák. Niesol by jeho meno.
Na prešovskom Sídlisku III, vedľa dopravného ihriska, mal do konca tohto roka vyrásť nový zimný štadión.
Syn: Chcem pokračovať v otcových šľapajach
Syn Tomáš v drese popradského hokejového klubu. (zdroj: HK Poprad)Investorom mal byť prešovský podnikateľ Marián Troliga (†63).
Jeho nečakaná tragická smrť pri sobotňajšej havárii vrtuľníka vo Veľkom Šariši, ktorý sám pilotoval, vyvolala otázniky nad budúcnosťou tohto ambiciózneho projektu.
„Určite by sme chceli pokračovať v otcových víziách a snoch. Teraz však nastane veľmi ťažké obdobie, počas ktorého sa budú musieť zastabilizovať nejaké záležitosti a potom by sme sa chceli do toho pustiť,“ uviedol v stredu pre Korzár Troligov syn Tomáš (34).
Samotný podnikateľ napriek veľkej viere, že sa štadión zrealizuje, priznal, že si dali s termínom dokončenia v novembri – decembri „nôž na krk“.
Povedal to v poslednom rozhovore, ktorý poskytol len niekoľko dní pred náhlym odchodom týždenníku MY Prešovské noviny.
Po každom by malo niečo ostať. Posledný rozhovor s Mariánom Troligom Čítajte Dúfal však, že ani v prípade nejakého zabrzdenia by výstavbe nemalo nič zabrániť...
„V tejto chvíli sa neviem vyjadriť, či to bude alebo nebude. Som však v tomto stále optimista. Čas ukáže. My chceme. My všetci, ktorí to začali, zúčastnili sa, robili na tom zo srdca a dávali do toho všetko. Uvidíme, čo z toho v budúcnosti bude,“ poznamenal Tomáš k plánovanému termínu ukončenia výstavby štadióna.
Zaujímalo nás, či nepremýšľali o tom, že by v prípade naplnenia otcových vízií niesol štadión jeho meno.
„Určite by niesol jeho meno. On ten štadión veľmi chcel a robil to zo srdca,“ zareagoval jednoznačne Troligov syn.
Vo Veľkom Šariši havaroval vrtuľník, o život prišiel známy podnikateľ Čítajte Extraligový hokejista potvrdil, že obdobie, ktoré príde teraz, mu momentálne nedovoľuje aktívne hrať hokej.
„Bolo by to veľmi ťažké. Musím sa na 120 percent venovať firme. Budem už mať aj svoj vek, ale neviem teraz naisto povedať, či to bude znamenať koniec mojej hokejovej kariéry. Premýšľam teraz nad mnohými vecami, takže áno, je tu i úvaha o konci, no nič nie je definitívne.“
Tomáš pôsobil naposledy v Poprade, ale na východe aj v Spišskej Novej Vsi, Košiciach či rodnom Prešove.
Obliekal napríklad i dres Dukly Trenčín, kde bol jeho otec dlhoročným akcionárom a členom predstavenstva.
Podnikateľ chcel stavať štadión za 4 milióny eur
V poslednom rozhovore pred smrťou M. Troliga podrobne popísal svoj zámer výstavby štadióna i to, ako by mal hokej v metropole Šariša fungovať v budúcnosti.
Vyšetrovanie pádu vrtuľníka: Nevyzerá to na technickú poruchu Čítajte Okrem ľadovej plochy a hľadiska so zhruba 500 miestami má byť pri novom športovom stánku aj parkovisko so 140 miestami.
Projekt za 4 milióny eur mal byť financovaný výlučne zo strany investora.
Troligovi len nedávno odklepli prešovskí poslanci odpredaj mestského pozemku za jedno euro.
Vyvolalo to aj kritiku, na ktorú zareagoval v rozhovore podnikateľ tým, že z jeho strany išlo o podanú ruku mestu.
„Tak by si to mali uvedomiť ľudia. Nie ohovárať, že dostanem pozemok za euro a čo z toho mám. Je to pomoc mládeži, všetkým klubom. Choďte za podnikateľmi a opýtajte sa, kto postaví štadión, keď dostane za euro pozemok. Garantujem vám, že ani jeden. Jedine, kto má pre to srdce,“ tvrdil krátko pred tragédiou Troliga.
Nevyužívaný pozemok mal predtým v prenájme už od roku 1996. Poukázal na to, že keď tam vyrastie štadión, pôjde len na daň z nehnuteľnosti mestu 50-tisíc eur ročne.
K odkúpeniu pozemku za euro poznamenal, že to bola jedna z ciest, ako znížiť náklady.
Mal veľké plány aj s prešovským hokejom
Ak sa Troligov štadión predsa len zrealizuje, v Prešove by časom boli spolu s hlavnou a tréningovou halou v momentálne pre rekonštrukciu zavretom veľkom štadióne štyri ľadové plochy.
V rozhovore avizoval, že by sa chcel okrem snov o extralige zamerať aj na mládež.
„Školy by od piatej triedy mali medzi sebou hrať hokej – učiť sa už od škôlky. Malo by to byť na spôsob akadémie, ako bolo aj bežné za socializmu, keď školy hrali medzi sebou. Na tom by som sa chcel podieľať, aby sa to vybudovalo a školy by nemali hokejistov, z ktorých by bol nábor, ale výber. Tým pádom by sme mali A mužstvo a veľa reprezentantov.“
Jeho predstavou bolo, že v budúcnosti by na veľkom štadióne pôsobilo extraligové mužstvo a na tom jeho menšom by mal svoj domov prvoligový tím.
Na všetkých ľadových plochách predpokladal dosť priestoru pre verejné korčuľovanie, školy i ďalšie kluby, nielen mládežnícky hokej, ale aj ženský, krasokorčuľovanie i rýchlokorčuľovanie.
Chcel, aby po ňom niečo ostalo
K tomu, prečo sa do výstavby štadióna pustil, podotkol podnikateľ Troliga, že ekonomicky takáto veľká investícia nedáva zmysel.
Chcel si však naplniť sen, aby Prešov na Slovensku niečo znamenal, mal prvú veľkú hokejovú akadémiu a zaručenú budúcnosť.
„Po každom by tu malo niečo ostať. Ale hlavná vec je, že ja vidím budúcnosť v mládeži. Vidím, že mladí ľudia dnes málo športujú, majú málo športovísk a vidím, že tretie najväčšie mesto môže hrávať extraligu a môže byť v nej na popredných miestach. To sú tie vízie. Určite nie brať z toho a zbohatnúť. Skôr hľadať a dávať do toho,“ zdôraznil s tým, že to berie ako „investíciu zo srdca“. Inak by do nej nešiel.
„My to v Prešove ešte nevidíme, ale čo chodím po iných mestách, hokej sa začína veľmi slušne rozvíjať a začína to fungovať. Nerobil by som to iba tak. Keď si niekto myslí, čo za to mám, tak ja za to mám výsledky. Keď budú úspešné deti, bude úspešný Prešov. Deti sú budúcnosť, robím to kvôli nim, čo možno niekto nechápe. Zatiaľ, čo som povedal, som aj spravil...“
Žiaľ, jemu osud nedoprial naplniť to.
Troliga mladší potvrdil, že otec chcel zabezpečiť pre mladých hokejistov také podmienky a všetko potrebné, aby sa netrápili tým, či budú mať na výstroj.
Zaujímalo nás, či má podobné ambície ohľadom mládeže aj on.
„Otec mal svoje vízie, s ktorými sa podelil, ale nie úplne s každým a so všetkým. Ale áno, aj my máme vízie, chceli by sme hokejovú extraligu i prvú ligu, hokejovú akadémiu, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie atď. Ale nielen to. My sme chceli, aby všetky športy v Prešove fungovali na takej vysokej úrovni, aby sa ľudia a najmä deti mali dobre a športom sa zabávali. Presne tak, ako to bolo napríklad aj v časoch môjho detstva,“ uzavrel Tomáš deň pred poslednou rozlúčkou s jeho otcom.
(zdroj: MT Troliga)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
