Mariána Troligu som spoznal ešte ako dieťa z plagátu. Asi každý z mojich rovesníkov mal jeho plagát sťaby motorkárskeho šampióna.

Keď som mu to spomenul pri našom jedinom stretnutí, ku ktorému sa ešte dostanem, povedal: „To už je strašne dávno. Veď ja už som na dôchodku. Budem mať 64 rokov.“
Narýchlo som to prepočítal a fakt. Už sú to roky, aj tak si tie plagáty všetci pamätajú.
Nebavili sme sa o živote seniorov, tohto vitálneho chlapa by na starobného dôchodcu nikto netipoval, vrátane tých, čo si jeho vek tiež narýchlo prepočítali.
Neskôr som ho registroval cez hokej. Jeho syn Tomáš ho hrával vrcholovo, dotiahol to až na draft, mal škaredý úraz.

Vedel som, že Troliga sa venuje aj verejnej doprave, tieto témy sme sledovali.
Skrátka som čas od času na toto meno narazil, naposledy keď prejavil záujem vrátiť sa do prešovského hokeja, ale nikdy sme sa za tých necelých dvadsaťdva rokov, čo pôsobím v médiách, osobne nestretli. Nebol dôvod.
Až minule. Tri dni pred jeho smrťou. Robili sme veľký rozhovor o novom zimnom štadióne.
Stretli sme sa na dopravnom ihrisku, teda „u Troligu“, Prešovčania vedia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári