BELOVEŽA. V Beloveži boli známi obchodníci a cestovatelia. Predávali po celej Európe.
Chladné letá, mierne zimy, osem mesiacov kúrenia. Nezamestnanosť, vysťahovalectvo, ale aj razantnosť, zanietenosť a cieľavedomosť.
Pôvodným obyvateľom Beloveže drsné prírodné podmienky nikdy nestačili na gazdovanie a plnohodnotný život doma.
Niekoľko storočí si Belovežania zarábali ako šikovní podomoví obchodníci a košikári, ktorí svoj tovar predávali po celom svete.
Biela veža
Rusínska dedina s 800 obyvateľmi, desať kilometrov od Bardejova, vznikla v 14. storočí v prirodzenom pohraničnom pásme Uhorska a Poľska, v bývalom Makovickom panstve.
Dnes je to jedna z najstarších a najzaujímavejších obcí Bardejovského okresu, ktorú obklopuje naozaj nádherná príroda okolitej Ondavskej vrchoviny.
Belovežskú gréckokatolícku „cerkov“ sv. Michala Archanjela, postavenú v barokovom klasicistickom slohu, zdobí päť veží.
Názov obce však pravdepodobne nie je odvodený od kostolnej veže, ako sa traduje.
Podľa historikov bola niekde v obci v 11. a 12. storočí biela, pravdepodobne strážna, pohraničná veža.
Historik Ferdinand Uličný sa neskôr zmieňuje aj o bielej murovanej veži benediktínskeho kláštora, podľa ktorého sa nazýva aj jedno z tunajších údolí.
Prvá písomná zmienka o obci je presne z 20. júna 1355, no z blízkeho Belovežského vrchu pochádza aj nález hlinenej nádoby z neskorej doby bronzovej. V pätnástom storočí bola obec spustošená a vypálená poľskými vojskami.
V Beloveži bol niekedy aj mlyn, okrem gazdov poľnohospodárov tu žili aj remeselníci.
Rozšírené bolo košikárstvo a boli tu aj dvaja krajčíri. Hlavne však Belovežania vždy boli výborní obchodníci, svetáci a cestovatelia.
„Do drahy“
„Krajňaci“, ako ich volali obyvatelia goralskej Lackovej pri Starej Ľubovni, si u nich na jeseň objednali košíky, aby s plnými konskými povozmi, mohli skoro na jar, vyraziť na obchodné cesty.
Ako oni sami hovorili „do drahy“. Po celej Európe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
