Korzár logo Korzár Prešov
Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Od kameňa ku kameňu. Ako sa ide pešo po slovensko-poľskej hranici

Deväť dní s batohom na chrbte a pokojom v duši.

Tulák po hranici. V sedle nad Cigeľkou, v pozadí Busov. (Zdroj: Martin Belej)
SkryťVypnúť reklamu

Pred desiatimi rokmi, na prelome augusta a septembra 2008, som zhmotnil myšlienku, s ktorou som sa dlhšie pohrával.

Prejsť pešo úsek slovensko – poľskej hranice od Dunajca až po Kremenec, z Lesnice do Novej Sedlice.

Nebudem to tajiť, potreboval som si vyvetrať hlavu a nemať pri tom davy ľudí okolo seba.

A tak som úmyselne zvolil trasu, ktorá je mimo pozornosti komerčnej turistiky, okrem toho, lákalo ma, že na trase som poznal dovtedy len Pieniny a Bukovské vrchy. Zvyšok bol až na výnimky neznámou, ktorú som si chcel užiť na vlastnej koži.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tých necelých 290 kilometrov po hranici mi trvalo deväť dní, ďalšie tri som si pridal už mimo plánu a potúlal som sa po poľských Bieszczadách.

Nebudem otravovať s podrobnosťami a intinerárom trasy, každý si ho môže pozrieť na mapách.

Radšej pospomínam pár zaujímavostí, zážitkov a postrehov, ktoré mi ponúklo putovanie po hranici.

Od kameňu po kameň

Nie žeby som si chcel silou-mocou vytyčovať nejaké výkonnostné ciele, ale hneď na úvod som si povedal, že sa budem do maximálne možnej miery držať línie hranice a nebudem využívať žiadne skratky, či iné uľahčenia. Prosto, keď hranica, tak hranica.

SkryťVypnúť reklamu

A toho som sa aj držal. Postupom času som pochopil, že hraničné kamene majú určitý systém a pekne sa podľa nich dá orientovať v teréne, najmä, ak je poloha niektorých zakreslená aj na turistických harmaneckých mapách, ktoré som používal.

Hoci na trase som nemal nejaké extra vysoké kopce, práve ortodoxný pochod po línii hranice dá občas poriadne zabrať. Keď za deň vystúpate na desať kopcov a zídete do desiatich sediel, za ktorými je určite jedenásty kopec, tak sa na vec začnete pozerať trocha skepticky.

Aspoň na chvíľu zatúžite po nejakých skratkových traverzoch, obchádzkach, skratkách, ale potom vám to nedá a opäť stúpate na ten ďalší a ďalší.

Samostatnou kapitolou sú hraničné prieseky. Na niektorých úsekoch boli také zarastené a chodníky také málo používané, že som sa predieral húštinou malín, černíc, liesok a podobne.

O to viac som si vychutnával úseky po krásnych lúkach, alebo takmer nedotknutých, hlbokých lesoch. A tých bolo veru neúrekom.

Od Dunajca k Popradu

Hneď prvý deň som dal riadny zásek. Skoro ráno hore na hranicu z Lesnice a potom už lahôdkový hrebeň Malých Pienin, ktorý som dôverne poznal.

SkryťVypnúť reklamu

Malo to ale tentoraz jeden nedostatok – davy ľudí na značke, pri ktorých očista hlavy nehrozila. A tak som nahodil aj s ťažkým batohom riadne tempo, prebehol aj hrebeň Ľubovnianskej vrchoviny, vtedy ešte bez rozhľadne na Eliášovke, a podvečer som už bol pri rieke Poprad.

Jej hraničný úsek medzi Mníškom nad Popradom a Legnavou považujem dodnes za jeden z najmalebnejších kútov východného Slovenska, aj keď ho dosť zmenili veľké povodne v roku 2010. Čaro krajiny a rieky ale ostalo.

Mal som toho celkom dosť, cez deň bola riadna horúčava, tak som sa potešil otvorenej legendárnej krčme v Medzibrodí a pivku.

A keď som neskôr, už za tmy, sedel na brehu Popradu a máčal si v rieke nohy, mal som v sebe to, čomu sa asi hovorí pokoj v duši.

Prečítajte si tiež: Hraničný hrebeň Malých Pienin vedie skalami aj nádhernými lúkami Čítajte 

Poznáte Lackovú? Nošice do Poľska paľenku?

Potom to už išlo zaradom. Ešte na druhý deň som prišiel popoludní do dedinky Obručné, kde sa už začínal samotný, homogénny hraničný hrebeň, tvorený viacerými pohoriami.

Dočítajte tento článok
s predplatným Korzar.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozhodovanie o tom koho zdravotníci pripoja k umelej pľúcnej ventilácii sa riadi presne stanovenými kritériami.

Očkovaní pacienti majú ľahšie priebehy covidu.


30. nov
Marian Kočner je už odsúdený na 19 rokov za zmenky.

Za zmenky pred tým dostal 19 rokov.


2 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu