Najlepšia vec na lete v Prešove bola Delňa. Kúpali sme sa tam ešte vtedy, keď vo vode plávali žubrienky a na hladine zelené riasy zlepené dohromady.
Zvykli sme sa nimi aj ohadzovať, klásť na nohy, robiť účesy, no prosto radosť žiť.
Každé leto prvá návšteva Delne znamenala, že pôjdeme skákať z mostíka.
Pred približne desiatimi rokmi, keď som končila základnú školu, to znamenalo aj to, že na skokanskom mostíku budú „tí starší“, čo sa už skákať neboja.
Prvé letné skákanie z mostíka na Delni sa nieslo aj v znamení postávania na jeho vrchole a následne hodinového odhodlávania sa, kto prvý skočí.
Veď to nie je až tak vysoko, aká hlboká je voda, je to studené, hej, je to voda, je to aj mokré.
Potom, keď skočil prvý z nás, už nebolo cesty späť.
Keď ste skočili raz, nešlo to zastaviť.
Prekonať strach z pármetrovej výšky, v ktorej je mostík na Delni, sa teraz zdá už ako neexistujúci a smiešny pocit.
Na Delni sme vtedy platili vstupné symbolické euro, ale strávili sme tam takmer celé leto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
