Daniel Dadej: Ako sa z nádejného futbalistu a dídžeja stal športový novinár

V akcii pri pozápasovom rozhovore.
V akcii pri pozápasovom rozhovore. (Autor: archív D. D.)
Sportnet|12. aug 2018 o 00:00

Počúva Kabát, fandí Tatranu, nebojí sa písať aj kriticky.

Daniel Dadej: fotogaléria

6.8.2018

Je futbalovým fanatikom a nedá dopustiť na 1. FC Tatran Prešov. Prešovský rodák Daniel Dadej, ktorý sa v minulosti venoval futbalu aktívne sa s MY Bardejovské noviny a MY Prešovské noviny podelil o tie najzaujímavejšie okamihy zo svojho života.

Okrem iného aj o to, ako sa z nádejného futbalistu stal športovým redaktorom, kto ho k novinárčine priviedol a čo všetko mu život v mediálnom dianí priniesol.

Pre autenticitu ponechávame v rozhovore tykanie.

Futbal miloval, so školou nebol kamarát

Síce si prešovský rodák, ale zo začiatku si tu nežil. Ako to je?

- Som síce Prešovčan, ale do svojich siedmich rokov som žil v obci Gregorovce. Až neskôr sme sa celá rodina presťahovali do Prešova.

Akú strednú školu si navštevoval?

- Bola to súkromná obchodná akadémia v Prešove, ktorá sídlila zo začiatku na Volgogradskej ulici v Prešove.

Neplánoval si po strednej škole študovať médiá?

- Ani veľmi nie. Ja a škola sme naozaj neboli veľkí kamaráti (smiech). A keďže som hral futbal aktívne až do roku 2008, tak som tomu všetko prispôsobil. Tie ambície na vysokú školu tým pádom nejako padli.

No predsa len si uvažoval o štúdiu na vysokej škole.

- To áno. Uvažoval som nad tým, že pôjdem na fakultu telesnej výchovy a športu. No moje plány sa zmenili, keď som mal štyri roky po skončení strednej školy úraz, ktorý mi nedovoľoval pokračovať v aktívnej futbalovej kariére. A samozrejme do toho prišla potom aj práca a novinárska práca.

Kopačky si však nezavesil úplne na klinec.

– Aktívne síce išiel futbal bokom, ale stále si ho rád zahrám. Či už je to vonku, alebo v telocvični s partiou, ktorá je v Stropkove. Teraz je to už pre mňa iba ako hobby.

Novinárči vďaka legendám Vaľkovi a Leškovi

Ako si sa dostal k futbalu?

- K futbalu ma priviedol otec, ktorý ma neskôr aj trénoval. Od siedmich rokov som futbalom žil.

Odkedy si začal navštevovať zápasy futbalového Tatrana?

-Ou (úsmev), už ako sedemročný som začal navštevovať s otcom a bratom Vladom futbalové zápasy v Prešove. V období rokov 1989 – 2012 som dokopy vynechal zhruba 20 domácich zápasov Tatrana Prešov, možno ich bolo 25. Viac určite nie.

Viedla tvoja cesta k športovej žurnalistike cez futbal, alebo to bolo inak?

- O futbal v Prešove som sa zaujímal od detstva a práve vďaka tomu som sa stretával s prešovskými športovými novinármi. Prakticky ma však k tomu priviedol nebohý Emil Vaľko, ktorý robil športového žurnalistu v Prešove a komentoval zápasy futbalového klubu Tatran Prešov. S ním som mal dá sa povedať už ako chlapec veľmi dobré vzťahy a po tom, čo ma uviedol do prešovského Bulletinu na futbalový zápas, začal som sa o žurnalistiku zaujímať trošku viac. Bol to práve on, ktorý mi dal impulz k tomu, že áno, z teba raz bude novinár.

Veril si tomu?

-Vzhľadom na to, že som bol iba chlapec, tak som tieto slová bral s nadhľadom.

Čiže v kruhu športových žurnalistov si sa pohyboval už v mladom veku.

- Vďaka Emilovi Vaľkovi, ktorý ma uviedol do týchto kruhov. S novinármi som mal veľmi dobré vzťahy. Vtedy som začal publikovať aj niektoré svoje články z prípravných zápasov, keď ma niektorý z novinárov o to požiadal. Prvým takým bol novinár Ján Leško, prezývaný Džany. Za neho som robil svoj prvý riport zo zápasu.

O čom bol tvoj úplne prvý článok?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Daniel Dadej: Ako sa z nádejného futbalistu a dídžeja stal športový novinár