SEDLISKÁ. Cieľom Čičvianskych hradných slávností, ktoré sa v obci Sedliská vo Vranovskom okrese uskutočnia v nedeľu, je prilákať na hrad ľudí, a tak ho oživiť.
Spojené budú s otvorením Včelárskeho náučného chodníka.
Začiatok je naplánovaný na 13.30 h.
"Veľa ľudí nevie, že tu nejaký hrad existuje, a to aj napriek tomu, že žijú neďaleko," zdôvodnil prípravu podujatia výkonný riaditeľ občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva Ľubomír Hutka.
Na akcii vystúpia šermiari i sokoliari.
"Chceme ľuďom ukázať, ako sa kedysi na stredovekom hrade žilo," vysvetlil.
Pre deti sú pripravené tvorivé dielne, počas ktorých si budú môcť vyrobiť napr. handrové bábiky.
"Bude tam aj pernikárka. Tí najmenší si budú môcť vyskúšať zdobenie perníkov a odniesť si takýto suvenír na pamiatku," doplnil.
Záujemcovia si budú môcť vyskúšať streľbu z luku, hod oštepom i sekerou. Zajazdiť si môžu tiež na koni, pripravená je aj ulička remesiel, a tiež komentovaná prehliadka hradu.
"Novinkou oproti predošlým rokom budú divadelné predstavenia v podaní divadla Portál a Kladzanského ľudového divadla," upozornil Hutka.
Otvoria náučný chodník
Podujatie je spojené s otvorením Včelárskeho náučného chodníka na hrad Čičva, ktorý zrealizovali včelári pôsobiaci v ondavskom regióne s finančnou podporou obce. Má 14 zastavení.
Verejnosť sa na informačných paneloch dozvie okrem iného všetko o včelách, ich vzťahoch, práci, ale aj chorobách, tiež o včelích produktoch.
V obrazoch: Nadšenci zachraňujú zrúcaniny hradu Čičva Čítajte "Realizácia náučného chodníka nám trvala približne 280 hodín," informoval jeden z iniciátorov myšlienky, zároveň včelár zo Sedlísk Jozef Tomčák.
Podľa jeho slov ide o prvú etapu projektu s názvom Ulička včelárov na hrad Čičva. Plánujú tam totiž osadiť ešte drevenú sochu sv. Ambróza, neskôr tiež historické úle.
"Končiť by to malo múzeom remesiel, kde by mali byť aj včelári," vysvetlil Tomčák.
Cieľom týchto aktivít je, aby sa verejnosť dozvedela viac o význame včiel i práci včelárov.
Pracuje tam 14 ľudí
Na záchrane hradu Čičva pracuje občianske združenie od októbra 2014.
Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1316.
Jeden čas patril rodine Bátoriovcov.
Podľa slov Hutku ho Alžbeta dostala ako veno pri svadbe s Františkom Nádašdym.
Plnil najmä strážnu funkciu.
Aktuálne na hrade pracuje 14 ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
