V Cigeľke je ako v raji. Charizmatická obec sa pomaly zobúdza

CIGEĽKA/BARDEJOV. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1414.

Obec bola súčasťou veľkého Makovického panstva, jej pôvodní obyvatelia boli pastieri, alebo pracovali v bohatých, blízkych lesoch

Cigeľka leží iba kilometer od poľských hraníc, dva kilometre od nej sa nachádzajú poľské kúpele Wysowa

Celá táto prihraničná oblasť, je bohatá na minerálne pramene a žriedla zásaditej uhličitej vody s vysokým obsahom minerálnych látok.

„Almanách lázní Československé republiky“ z roku 1949 uvádza Cigeľku ako kúpeľné miesto na liečbu žalúdočných chorôb, chorôb horných dýchacích ciest, srdca a ciev, a kožných chorôb.

Dnes už Cigeľka štatút kúpeľného mesta nemá. Za prvej republiky však boli pri prameni minerálnej vody aj kúpele.

Okrem slanej minerálnej vody vyviera v Cigeľke z niekoľkých desiatok prameňov kyselka.

V obci sa nachádza aj pamätník obetiam druhej svetovej vojny pochádzajúcich z Cigeľky.

Ide o sedem mladých chlapcov, ktorých poslali bojovať koncom vojny bez riadneho výcviku, a niekoľko židovských rodín, ktorých členovia zahynuli v koncentráčnych táboroch.

V roku 1947 sa z obce v rámci takzvanej opcie a presídlenia Rusínov odišlo z obce viac ako polovica, takmer 300 obyvateľov.

Dnešný život v obci ale aj jej víziu do budúcnosti, nám priblížil starosta Cigeľky Ľudovít Kravec (53).

V Cigeľke ste dlhoročným starostom. Čo sa za tie roky v obci urobilo a na čom pracujete teraz?

- Starostom som od roku 2003, už štvrté volebné obdobie. V obci máme momentálne 564 obyvateľov, z toho 460 Rómov v osade. Keď som obec prevzal, dokončili sme vodovodné prípojky pre rodinné domy, v rómskej osade sme urobili novú trafostanicu. V obci aj osade sa urobilo nové verejné osvetlenie. V osade sme z eurofondov postavili aj dve bytovky s celkovo dvanástimi nájomnými bytmi. Plus nový rozhlas a podarilo sa nám tam vysporiadať väčšinu pozemkov. Teraz robíme v obci cestu na cintorín a chodníky, v blízkej budúcnosti by sme chceli zrekonštruovať aj budovu obecného úradu.

Máte bohaté skúsenosti z praxe. Ako vidíte riešenie rómskej otázky?

- Zatiaľ sa s tým trápi každá jedna vláda. Myslím si, že veľmi môže pomôcť, ak by sa rómske deti podchytili už v rannom veku. To znamená zriadenie materských škôl, ktoré by navštevovali čím skôr. To je to, čo nám chýba aj v našej obci. Prax je taká, že keď deti nastúpia do prvého ročníka základnej školy, častokrát ešte poriadne neovládajú slovenský jazyk. Učivo jednoducho nestíhajú. Riešením by podľa mňa bola aj zmysluplná práca a získanie pracovných návykov mladých ľudí. Nie iba práca v malých obecných službách a podobných projektoch. Mladý človek sa potrebuje do spoločnosti zaradiť. Chýba tu pracovná prax.

Ako funguje obec dnes?

- V obci normálne fungujú štandardné, bežné služby. Je tu súkromná farma Bukovina, podnikateľov Košča a Trudiča, ktorí majú 365 kusov hovädzieho dobytka. Máme tu aj základnú školu, v obci funguje dobrovoľný hasičský zbor. Aktívne a úspešné je rómske futbalové mužstvo. Aj my sa, žiaľ, stále boríme s odlivom obyvateľstva za prácou, pretože tá v okolí stále nie je. Veľa mladých sa nevie rozhodnúť, či zostať žiť v obci, alebo sa presťahovať a usadiť niekde inde. Teší nás aspoň to, že v obci je ešte veľa pôvodných dreveníc a ľudia o nich majú záujem. Volajú, či niečo nie je na predaj a chodia tu potom na dovolenky, na prázdniny. Asi si to ešte plne neuvedomujeme, ale sú tu ideálne podmienky na oddych a relax. Každý rok tu napríklad na chalupu s rodinou prichádza herečka Lenka Barilíková, ktorá tu má korene. Hovoria, že to je pre nich raj.

Je tu aj unikátna minerálna voda.