Bardejovská atlétka Anna Reviľáková sa presadila aj v Prahe

Anna Reviľáková dnes, na návšteve v Bardejove.
Anna Reviľáková dnes, na návšteve v Bardejove. (Autor: Mario Hudák)
Juraj Ščerbík|26. aug 2018 o 00:00

V šprintérskych disciplínach vytvorila niekoľko rekordov.

BARDEJOV. V šprintérskych disciplínach vytvorila niekoľko rekordov od 60 metrov po 200 metrov.

Odchovankyňa kedysi vychýreného atletického oddielu Partizán Bardejov, od základnej školy po maturitu, zaujala svojimi rýchlymi nohami.

Medzi výrazné športové osobnosti, ktoré vyrástli v našich školách či oddieloch patrí atlétka Anna Reviľáková, teraz Klepáčová.

Mnohonásobná majsterka Slovenska a Československa sa narodila 7. júna 1956 v Bardejove.

Ako začínajúci učiteľ telesnej východy som otváral prvú športovú triedu v okrese.

Začínali sme spolu v upravenom športovom areáli a telocvični 4. ZŠ na Ševčenkovej ulici.

Bol tam atletický okruh, blízky všešportový štadión i krásne prostredie okolo Tople.

Novinka v školstve zaujala nielen detí, ale aj rodičov.

Rýchle nohy a dobré časy

Tak ako Anka Reviľáková, pamätajú si to aj mnohí ďalší odchovanci.

„Nielen v okrese, ale na celom Slovensku, boli vtedy len tri také triedy. S mojím prvým trénerom Jurajom Ščerbíkom sme na hodinách cvičili všetko. Telesnú výchovu sme mali štyrikrát do týždňa,“ spomína Anna Reviľáková.

„Do atletiky sa mi veľmi nechcelo, ale všestrannosť ma zaujala. Bola to nádherná puberta. Chodili sme aj na neprístupné filmy, predsa len som bola rýchla žiačka. Vyhrávala som súťaže a štartovala som na trojstretnutí Čechy – Morava – Slovensko. Bola som prvá v behu na 150 m. Často mi namerali čas pod 20 sekúnd,“ dodáva.

V Prahe na majstrovstvách bývalej Československej republiky (ČSR) dosiahla ako 16-ročná v roku 1972 na 100 metrov, čas 11,8 sekúnd. S vetrom 11,69 sekúnd a o tri roky na 200 m 24,12 sekúnd. Zaujal aj čas na 150 metrov, ručne 18,6 sekúnd.

Chcela byť ekonómkou

„Ako dorastenka som už bola žiačkou Strednej ekonomickej školy, trénermi boli Eugen Podhájecký a Vladimír Savčinský. Bola som majsterkou Slovenska, úspešná som bola aj medzi ženami. Všimli si ma v Bratislave. Tréner Pavol Glesk chcel, aby som prešla k nemu. Predsa som len išla študovať do Prahy. Savčinský mi dával rady do života, aby som nebrala anaboliká, aby som nezabudla, že šport končí a život ide ďalej. Presvedčil ma, aby som išla do Prahy,“ hovorí bývalá atlétka.

„Prijali ma na Vysokú školu ekonomickú. Bola som v Slávií VŠ, dobre si pamätám, ako to všetko bolo. Kto sa k čomu dostal, to užíval. Nebolo to organizované, skôr také živelné. Brali potichučky, ja som však odmietla. Možno podávali lepšie výkony ako ja, neviem posúdiť, či by som aj ja mala lepší výkon,“ spomína pani Anna dnes.

„Ale ešte sa musím vrátiť do Bardejova. Tu to bola jedna nádherná rodina, nikto nikomu nič nezávidel. Všetci poctivo trénovali s futbalistami, bol to taký rodinný klub. V Prahe ma začal trénovať Emil Dostál, no v Stredisku vrcholového športu na mňa nemal čas. Tak ma pridelili k Jílkovej. Boli tam výborné podmienky, bývala som na Strahove. A strašne veľa atletických hviezd. Kratochvílová, Trousil, no chýbala tomu srdečnosť.“

„Výkonnostne som sa zlepšovala. V drese ČSR som trikrát reprezentovala ako juniorka a štyrikrát so ženami. Klubových pretekov po Európe bolo dosť. No moje výkony stúpali nie až tak, ako sa očakávalo a ja som stále odmietala anaboliká. V poslednom ročníku VŠ som odchádzala zo strediska, no v oddiele som zostala.“

Diplom a rodina

Záver štúdia nebol len o vysokoškolskom diplome, ale aj o materských povinnostiach.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Bardejovská atlétka Anna Reviľáková sa presadila aj v Prahe