BARDEJOV. Prvú septembrovú stredu sa v galérii Poľsko-slovenského domu konala vernisáž k unikátnej výstave bardejovského fotografa, poštového nadšenca, zberateľa historických fotografií a dokumentov a zakladateľa skupiny Bardejov kedysi a dnes Ferdinanda Hažlinského, ktorého Bardejovčania poznajú pod menom Nandy.
Výstava s názvom História pošty Bardejov približuje poštovú históriu mesta, ktorá siaha až do časov pred obdobím poštových známok.
Návštevníci si ju budú môcť pozrieť do konca septembra.
Panovníci aj mäsiari
16. júna 2018 uplynulo 245 rokov od začatia prevádzky na pošte – oficiálnom Poštovom úrade v Bardejove.
„Prvé zmienky o poštovom doručovaní, či skôr prenášaní správ v Uhorsku, sa datujú už z 11. storočia,“ hovorí vo svojom komentári k výstave Hažlinský.
Správy a listiny vtedy doručovali poslovia, ktorých mali hlavne panovníci, vyššia šľachta a cirkev.
„V historických análoch sa spomínajú aj poslovia mäsiarskych cechov, ktorí oznamovali svoj príchod trúbením na roh. Z toho pravdepodobne vznikol symbol pošty – poštová trúbka,“ vysvetľuje autor výstavy.
Pečiatka Bartfeld
Prvý poštový zákon vydali v Uhorsku v roku 1535. Na území terajšieho Slovenska boli dve poštové trasy.
Jedna z nich viedla do Prešova, z neho viedli ďalšie trasy, napríklad aj cez Bardejov do Poľska.
„Najstaršia zmienka o poštovej stanici v Bardejove je z roku 1610. Spolu s ďalšími stanicami patrila pod správu Spišskej komory. V Bardejove bola vtedy iba akási „zberňa“, do ktorej nosil poštové zásielky peší posol. Ten dostal za jednu míľu 10 denárov.“
O päťdesiat rokov neskôr už vzniká v Bardejove riadny poštový úrad. Dôkazom je, o rok neskôr prvá jednokruhová poštová pečiatka s nápisom Bartfeld. V jej hornej časti je korunka, v spodnej poštová trúbka.
Z roku 1782 existuje údaj, že poštová trasa viedla z Prešova cez Bardejov do Halíča. Od roku 1818 sa už používa riadková pečiatka s textom Bardfeld.
Presuny na Dlhom rade
V roku 1901 bardejovskí radní páni rozhodli, že starú dievčenskú školu na Poštovej ulici za 27 918 vtedajších korún prestavajú na Poštový a telegrafný palác.

„V tom čase sídlil poštový úrad na námestí v dome č. 16, na prízemí vpravo, v budove terajšieho mestského úradu. Keďže ale pripravovaná budova na Poštovej ulici vyhorela, poštový úrad sídlil na námestí až do roku 1901,“ pokračuje Hažlinský.
V roku 1941 sa na ulici Dlhý rad č. 75 pre poštový úrad prerobil Zelmanovičov dom. Práce robila firma Matúš s nákladom 400-tisíc korún.
Od roku 1964 potom pošta sídlila v budove Okresnej správy spojov na rohu ulíc Dlhý rad a Kellerova.
V roku 2010 bola táto budova za asistencie vtedajšieho vedenia mesta zbúraná z dôvodu výstavby megalomanského a problémového projektu súkromnej spoločnosti Xawax, podnikateľa Ondreja Bartoša.
Pošta je umiestnená v súkromných priestoroch tejto firmy, neďaleko pôvodnej lokality.
Zvyšok obrovskej budovy, zakrývajúcej chránené UNESCO pohľady, ostáva aj po ôsmich rokoch prázdny.
„Do tohto obdobia sú v meste sprevádzkované aj ďalšie poštové úrady,“ dodáva Ferdinand Hažlinský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári