V máji 2018 si prešovská akademická obec pripomenula významné životné jubileum docenta KAROLA MEDŇANSKÉHO, muzikológa, vysokoškolského pedagóga, umelca a organizátora umeleckej činnosti na našej univerzite. V tomto roku oslavuje 70 rokov.
Na začiatok obligátna otázka – aká bola vaša cesta k hudbe a v akom momente sa táto cesta presmerovala k jej výučbe, praktickej i teoretickej, a k vedeckému bádaniu v oblasti hudby?
Moja cesta k hudbe bola priamočiara a súčasne veľmi komplikovaná, ale v prvom rade riadená Božou Prozreteľnosťou. Prvé stretnutie s hudbou bolo na ĽŠU v Prievidzi, kde som vyrastal, tu som sa učil hrať na akordeóne a neskôr na violončele. A práve v tomto momente som zistil, že violončelo je nástrojom môjho života – až o ďalších 25 rokov neskôr som si uvedomil, že týmto nástrojom je ale viola da gamba. Po úspešnom ukončení konzervatoriálnych štúdií v Žiline som nastúpil do Orchestra spevohry Novej scény v Bratislave.
V hudbe, v orchestre ste sa našli.
Zdalo sa, že moja životná cesta je už predurčená a budem celý život vykonávať toto nádherné povolanie orchestrálneho hráča, ktoré ma v plnej miere napĺňalo. Moja cesta od orchestrálneho hráča k pedagógovi sa nepresmerovala, boli to dve paralelné cesty navzájom sa doplňujúce hneď od začiatku mojej kariéry. Učil som na všetkých miestach môjho pôsobenia v orchestroch ako učiteľ hry na violončele.
Bola práca pedagóga tou, ktorá vás chytila za srdce?
Pedagogická činnosť ma vždy v plnej miere napĺňala a využíval som v nej aj skúsenosti orchestrálneho a komorného hráča. Zavŕšením pedagogických snáh bolo už potom pôsobenie vo vysokom školstve.
Váš život je však veľmi úzko spätý aj s vedeckou činnosťou. Ako ste sa dostali k nej?
Hudobné lahôdky v Prešove: Prídu Pavol Hammel s Prúdmi i Gypsy Jazz SK Čítajte Prechod na teoretickú a vedeckú oblasť bol veľmi pozvoľný. Moja túžba z mladosti ísť študovať na vysokú školu hudobnú teóriu, prípadne dejiny hudby sa z objektívnych dôvodov nenaplnila. O čosi neskôr som však mal naozaj šťastie na dobrých a prajných ľudí – po príchode do Prešova ma podnecoval k počiatkom publikačnej činnosti doc. František Matúš, CSc., ktorý ma postupne nasmeroval až k vedeckej činnosti, podotýkam, vždy pod ostrým drobnohľadom jeho kritického oka, za čo som mu veľmi vďačný. Takže postupne sa stal doc. F. Matúš mojím vedeckým tútorom, pričom k nemu neskôr pribudol prof. Ladislav Burlas, DrSc., a ešte aj prof. Rudolf Pečman, DrSc., z Brna. Im vďačím za všetko, čo som v oblasti hudobnej vedy dosiahol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
