PREŠOV. Solivar pri Prešove je historicky naším najvýznamnejším soľným ložiskom. Už v stredoveku tu vyvierali soľné pramene, z ktorých sa získavala soľ. Slávne „soľné“ časy dodnes pripomína viacero zachovaných technických pamiatok súvisiacich s ťažbou soli.
S hlbinnou ťažbou soli sa v Solivare začalo v roku 1572. Zatopenie baní podzemnou vodou v roku 1752 si však vyžiadalo novú technológiu. Baňa sa zmenila na podzemné soľné jazero. A tak sa začala používať dovtedy nepoužívaná technológia – čerpanie soľanky v kožených mechoch pomocou gápľa, čerpadla poháňaného koňmi alebo volmi.
Unikátny komplex
Solivar pri Prešove je národná kultúrna pamiatka a patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky. Zachoval sa jeden z gápľov nad šachtou Leopold z 19. storočia, četerne, čo sú rezervoáre soľanky, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne, turňa, teda klopačku a kaplnka sv. Rócha.
Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom. Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali dôležité opravy, prvú v roku 1807 a druhú v roku 1844. Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5 – 7 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe.
Dômyselné zariadenia
Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v roku 1815. Na kamenných podstavcoch je osem drevených nádrží, ktoré majú dohromady obsah 10 560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu, četerne, sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy. Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825.
Na prelome 18. a 19. stor. boli postavené dve varne František a Ferdinand, bohužiaľ v roku 1931 boli zbúrané. Varňa František sa nezachovala v pôvodnej podobe, pretože zhorela pri požiari v roku 1819. Varňu Ferdinand v roku 1931 zbúrali.
Soľanka sa vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hodín. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala.
Turňa varovala aj pred nebezpečenstvom
Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli slané kúpele, strojovňa či vozovňa.
Veľmi dôležitú úlohu mala aj turňa, teda zvonica na návrší, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom a zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti, neraz aj živelné pohromy. Turňa svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne.
Ničivé plamene a desiatky rokov chátrania
Soľ z varne do skladu prevážali po koľajniciach malé drevené vozíky. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Bohužiaľ, 18. mája 1986 vyhorel.
Popolom ľahla originálna svorníková drevená konštrukcia krovu.
Historický sklad soli v Prešove sa napokon dočkal lepších čias. Podarilo sa ho zrekonštruovať a 30 rokov po vyhorení ho v roku 2016 kompletne zrekonštruovaný znovu otvorili.
Slovenské technické múzeum v Košiciach, ktoré je správcom objektu tiež vyhlásilo zbierku soľničiek. Od darcov chcú získať hlavne zaujímavé kúsky, z ktorých vznikne nová expozícia.
Milióny eur
Príprava projektu a proces schvaľovania trval päť rokov, teda od roku 2009 do roku 2014. Samotná rekonštrukcia 11 mesiacov. Projekt bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v objeme 2,03 milióna eur a zo štátneho rozpočtu sumou 358-tisíc eur.
Vzhľadom na havarijný stav ministerstvo kultúry poskytlo ďalších 1,454 milióna eur. Celkové náklady na rekonštrukciu sa dostali na sumu 3,8 milióna eur.
Snahou všetkých zainteresovaných bolo, aby sa pri rekonštrukcii čo najviac priblížili pôvodnej stavbe.
Zrekonštruovaný solivarský sklad teraz tvorí historicky vzácna centrálna hala a z nej sa vychádza do jednotlivých priestorov – bývalých soľných komôr. Tie dnes slúžia ako priestory kongresové, muzeálna časť i časť hospodárska.
Európsky unikát
V rámci objektu bolo použitých podľa slov riaditeľa až 950 kubíkov dreva.
Rozpon tejto strechy je najširší v Európe a je svorníkového typu, čo sa týka rozsahu a veľkosti, bola to jediná takáto strecha v Európe.
V sobotu 8. septembra tohto roku sa v Solivare uskutočnil prvýkrát Deň soli – bohatý kultúrny program spojený s históriu ťažby soli v meste Prešov. Pripomenul tiež návštevu cisára Františka II. Habsburského, ktorý v roku 1800 uviedol do prevádzky Varňu František a začal tak výrobu soli varením zo soľanky.
Autor: Slovenské technické múzeum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
