SVIDNÍK. Pietny akt kladenia vencov k pamätníkom vo Svidníku sa tradične koná pri príležitosti Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.
Tento deň pripadá na 6. októbra, v roku 2018 pôjde o jeho 74. výročie.
Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016.
Do roku 2015 pamätný deň zo 6. októbra niesol názov Deň obetí Dukly, do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.
O zaradení dátumu - 6. októbra - medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR) rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) zákonom.
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015.
Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä občania na Slovensku pripomínajú jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny.
Karpatsko-duklianska operácia
V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP).
Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa.
Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády (ČA) začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov.
Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku.
Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR).
Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.
Najväčšia a najkrvavejšia bitka
Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska.
Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek.
Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná.
Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.
Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa.
Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave.
Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra.
Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte.
Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc Povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.
V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23.151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov.
Operácia sa skončila 28. októbra 1944.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ďalších utrpelo rôzne zranenia.
Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete, 844 na životoch a 4068 zranených.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
