Spišsko-šarišské medzihorie sa rozkladá medzi pohorím Čergov a oproti ležiacimi Levočskými vrchmi resp. Šarišskou vrchovinou.
Plynule nadväzuje na taktiež úzky pás Beskydského predhoria medzi Slanskými vrchmi a Ondavskou vrchovinou, tiahnuci sa až na koniec Vihorlatu.
Zdanlivo aj tieto nižšie polohy a ešte v zákryte vyšších celkov môžu ukázať úžasné a ojedinelé scenérie i vzdialenejšie možnosti pozorovaní.
Veľa vhodných miest na výhľady ponúkajú kopce bradlového pásma a najmä sopečné exoty – solitérne vrchy v krajine, severne od Prešova.
Najvyšší z nich – Stráž (741 m n.m.) je síce zarastený, ale vedľa stojaca Lysá Stráž (696 m n. m.) poskytuje slušné výhľady na všetky strany okrem severu.
Celkový pohľad na východ z Lysej Stráže, na horizonte zasnežené poľské a ukrajinské Karpaty. (zdroj: Dominik Sabol)Lysá Stráž
Najpútavejší je zväčša južný pohľad, keďže na vrch chodia prevažne návštevníci z Prešova a okolia.
Vedľa strmého úpätia Stráže je viditeľný takmer celý Prešov, ide o jeden z najlepších pohľadov na toto mesto z hôr.
Na horizonte je viditeľný celý hrebeň Slanských vrchov, pokračujúci do Maďarska (foto č. 1).
Vidieť vyše 30 km do maďarského územia, je to síce zaujímavý fakt, ale celkovo sú to kopce vzdialené maximálne 85 km.
Na juhozápade sa ukazujú nekonečné hrebene Volovských vrchov, na západe Branisko, Bachureň a v pozadí Vysoké a Belianske Tatry (cca 80 km).
Východný pohľad je však extrémnejší. Najmä keď si človek uvedomí, že stačí vyjsť na pomerne nízky kopec a vidieť nielen Maďarsko, ale aj Poľsko či Ukrajinu, pričom práve z Ukrajiny aj pomerne vzdialenejšie miesta viac vo vnútrozemí.
Okrem hraničného hrebeňa Karpát na slovensko-poľskom resp. slovensko-ukrajinskom pohraničí dovidieť až na vysoký vrch Pikuj (1 408 m n. m.) a blízke hrebene, vzdialené vzdušnou čiarou viac než 130 km.
Tieto kopce nie sú len tak ľahko pozorovateľné ani z oveľa vyšších polôh (foto č. 2 a 3). Zároveň sa občas podarí slušná viditeľnosť aj v lete, ako to dokladá fotografia.
Pozoruhodné výhľady sú aj z nízko položených Fintických svahov, odkiaľ je taktiež viditeľný celý hrebeň Slanských vrchov až hlboko do Maďarska (foto č. 4 ).
Pekné, otvorené, aj keď nie extrémne ďaleké pohľady sú aj Demjatských kopcov, vystupujúcej časti bradlového pásma (foto č. 5).
Pohľady sú možné na všetky svetové strany, akurát, že zavadzajú blízke vrchy – Slanské, Stráže či Čergov, no v úzkej časti medzi Čergovom a Bachurňou sú smerom na západ viditeľné aj Tatry (foto č. 6).
Pohľad na juh z Haľagoša, cez vojenský objekt. (zdroj: Dominik Sabol)Hoľa Haľagoš
Unikátnym sa kvôli nezvyčajným pohľadom javí Haľagoš , pomerne nízky vrch (642 m n. m.), ale hôľneho charakteru a veľmi vhodne umiestnený.
Z vrcholových lúk vidieť nielen pomerne vzdialené Tatry (takmer 100 km, foto č. 7), no ojedinelý komplexný pohľad je na Čergov (foto č. 8), unikátny výhľad na Slanské vrchy od severu (foto č. 8), či krásna scenéria stredného Šariša s už spomínanými sopúchmi Stráží (foto č. 9).
Na východe zasa klasika (pri lepšej viditeľnosti) – poľské a ukrajinské Karpaty, vzdušnou čiarou taktiež do 100 km.
Úplným unikátom je ale juhovýchodný pohľad, kde pri perfektnej dohľadnosti, aká je raz za pár rokov, je možné dovidieť až do Rumunska. Podľa modelov je pozorovateľný vrch Pietroasa (215 km).
Ako sme už spomínali v predošlých článkoch, rumunské pohoria je možné vidieť z viacerých miest východného Slovenska, ale toto je asi najnižšia a najľahšie dostupná poloha, odkiaľ to je realizovateľné.
Človek by ani nepovedal, že 15 minút za dedinou sa z 600-metrovej výšky ide pozrieť na Rumunsko, samozrejme, to vyjde tak raz za dva roky...
Z niektorých ďalších miest predhoria sú zaujímavé výhľady, napríklad Humenský Sokol, opäť nevysoký celok, no ponúka úžasné scenérie, od Slanských vrchov po Vihorlat (foto č. 10 a 11), prípadne občas aj poľské Karpaty.
Celkový pohľad na východ z Humenského Sokola. (zdroj: Dominik Sabol)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
