Nevysoké flyšové pohorie Bachureň sa tiahne od Sabinova nad údolím Torysy, pri Lipanoch sa jeho hlavný hrebeň stáča na juh a vrcholí rovnomenným najvyšším kopcom s nadmorskou výškou 1 081 metrov.
Bachureň skutočne nie je vysoké pohorie, ale jeho pôvab spočíva skôr v krajine, ktorá mu dáva svojský ráz.
Najmä smrekovcové lesy v kombinácii s lúkami, zvyškami senníkov a peknými výhľadmi do okolitej krajiny tvoria malebný kolorit, pre ktorý ho turisti vyhľadávajú.
Je sa kam vybrať
Asi najznámejším turistickým cieľom v Bachurni je jej podkovovitý hlavný hrebeň, ktorý je na línii Hermanovce - Mindžová - Búče - Magura - Bachureň - Žliabky - Javor - Marduňa - Kohút a Sabinov vďačnou celodennou túrou za každého ročného obdobia. Či už pešo, ale aj na horskom bicykli, alebo v zime na bežkách.
Ako dovidieť od Prešova na Veľkú Fatru. Výhľady z Bachurne Čítajte Väčšina spomínaných vrcholov ponúka aj pekné výhľady.
Veľmi zaujímavé sú aj bočné hrebene smerom k Levočským vrchom, ktoré vybiehajú z hlavného hrebeňa.
Asi najkrajší je hrebeň Predných a Zadných Bandoviec so širokými výhľadmi. Ten od Žliabkov klesá až k Lipanom. Zároveň sa naň pripája ďalší zaujímavý výhľadový kopec - Homôľka.
Krajinársky príťažlivá je najmä v hornej časti dolina Čierny Močiar nad Nižným Slavkovom, s viacerými zachovanými tradičnými senníkmi.
Vo svahu Mindžovej sa zasa ukrýva nádherná pseudokrasová tiesňava Parkaň s viacerými menšími jaskyňami.
Turisti poznajú aj útulňu Chotárna na Mindžovej, lyžiari zasa stredisko na Búčiach.
Krásna je aj horská obec Lačnov, ležiaca v uzavretej kotlinke medzi Bachurňou a Braniskom, či podobná dedinka Vysoká, ležiaca nad údolím Hornej Torysy pod svahmi Homôľky.
Tip na výlet
Hrebeňovka Bachurne
Hrebeňovka Bachurne vedie krajinársky zaujímavým územím s niekoľkými veľkolepými výhľadmi.
Pochod sa začína v Sabinove (324 m), tu sa na železničnej stanici treba napojiť na zeleno značený turistický chodník. Ten serpentínami stúpa na hrebeň pohoria.
Chodník vedie nenáročným terénom lesom, na občasných priesekoch sa otvárajú výhľady do doliny Torysy a na súbežný hrebeň pohoria Čergov.
Asi po dvoch hodinách prichádza k prvému vyvrcholeniu trasy - vrcholu Kohúta (711 m, 2 h) s príjemným odpočinkovým miestom pri kríži. Z tohoto nenápadného miesta je za dobrého počasia fantastický pohľad na susedný Čergov, snáď najkomplexnejší na celý hlavný čergovský hrebeň.
Z Kohúta schádza chodník do sedla, kde je prameň vody. Tu sa stáča doľava a klesá spoločne so žltou značkou, ktorú po 15 minútach opustí a v pravotočivom oblúku v peknom lúčnatom teréne sa vracia na hrebeň.
Chodník stúpa už lesom na Kamennú (810 m, 2:45 h). Nasleduje hrebeň s niekoľkými peknými pohľadmi do dolín, vrchol Mardune (874 m) a následný zostup do sedla pod Marduňou (751 m, 3:45 h), odkiaľ možno ľahko zísť do Renčišova, alebo Dubovice.
Zároveň sa tu začína najzaujímavejšia, centrálna časť pohoria, ktorá podkovovito uzatvára pramennú oblasť riečky Malá Svinka.
Chodník traverzuje okolo vrcholu Stavenca (809 m) a o chvíľu míňa vrcholovú stanicu vlekov rekreačného strediska Dubovické Žliabky.
Okrem neustálych čergovských výhľadov sa ukazujú aj Levočské vrchy, po ľavej strane sa otvárajú pohľady do údolia Malej Svinky.
Po stúpaní cez Dlhé diely (823 m) a Javor (931 m, 5h) sa túra dostáva do oblasti horských lúk, do niekdajšieho kraja drevených senníkov, ktorých zvyšky sú tu dodnes. Najmä z krajinárskeho hľadiska pôsobí okolie veľmi pekným dojmom.
Cez nevýrazný chrbát Na hole sa chodník pomaly v nenáročnom stúpaní blíži k najvyššiemu bodu pohoria - Bachurni (1 081 m, 5:45 h).Vrchol, zarastený z jednej strany húštinou, ponúka krásny pohľad na Vysoké Tatry, susedné Branisko s dominantnou Smrekovicou, Levočské vrchy a dolinu Čierny Močiar s niekdajšou senníkovou dedinou.
Lahôdkový hrebeň s minimálnymi výškovými rozdielmi pokračuje cez sedlo pod Bachurňou (1 000m) do sedla pod Magurou (990 m, 6 h).
Tu naša trasa opúšťa zelenú značku a po červenej hrebeňom stúpa na vrchol Búčov (1 006 m, 6:15 h) s fantastickým panoramatickým výhľadom smerom na juh a západ, odkrýva sa Kráľova hoľa, Čierna hora i vrcholky Volovských vrchov.
Hrebeň klesá do sedielka ku križovatke turistických chodníkov na vrcholovej stanici lyžiarskeho strediska Búče. Odtiaľ sa dá zostúpiť po výraznej ceste do Lačnova (823 m, 7 h).
Červená hrebeňovka vedie do sedla Búče (860 m, 6:30 h), odtiaľ schádza žltá značka na sever do Renčišova (610 m, 7:30 h), alebo na juh do Lipoviec (587 m, 7 h).
Ak v sedle Búče nemáte dosť, červená značka pokračuje ďalej hrebeňom, krátkym strmším úsekov stúpa na oblý lúčny vrchol Mindžovej (920 m), tesne pod vrcholom je útulňa Chotárna (7 h).
Tu sa značka stáča doprava a po veľmi peknom hrebeni s viacerými výhľadovými bodmi klesá až do Hermanoviec (475 m, 8 h).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
