VARHAŇOVCE. Doposiaľ viac ako 50 obcí na Slovensku sa zapojilo do národného projektu Podpora predprimárneho vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít (NP PRIM).
Jeho prvé výsledky prezentoval na piatkovej tlačovej konferencii v obci Varhaňovce v okrese Prešov splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).
Nechcú, aby deti preraďovali do špeciálnych škôl
Cieľom projektu je vytváranie inkluzívneho prostredia v materských školách (MŠ) a zvýšenie návštevnosti detí MŠ z marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov.
Tým sa má zabezpečiť zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov týchto komunít.
„Chceme podporiť prítomnosť rómskych detí v našich škôlkach, lebo na Slovensku len každé tretie rómske dieťa chodí do škôlky. To samozrejme spôsobuje problémy na úrovni základnej školy, preraďujú ich do špeciálnych škôl a potom sa stratia pre otvorený trh práce,“ povedal Ravasz.
Programom chcú predísť týmto situáciám.
Projekt je určený pre skupinu 150 obcí, ktoré boli v Atlase rómskych komunít zaradené do indexu podrozvinutosti.
Podľa Ravasza bude väčšina z nich zapojená do projektu ešte v tomto roku.
Zvyšujú úspešnosť detí
NP PRIM sa začal v auguste, je doň zapojených 52 obcí, ktoré cez neho v materských školách zamestnávajú 60 asistentov učiteľa a 36 odborných pracovníkov.
"V týchto škôlkach máme asistentov, ktorí robia základnú prácu. Zvyšujú úspešnosť detí, pracujú individuálne s prípadmi, ktoré sú problémové. Máme odborných zamestnancov, ktorí zabezpečujú odbornejšie činnosti ako logopéd, špeciálny pedagóg, školský psychológ. Vedia teda poskytnúť špecifické poradenstvo," uviedol Ravasz.
PRIM je pritom prvým projektom v štátnej správe, ktorý uplatňuje tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia.
Znamená to, že obce majú aktívne uprednostňovať rómskych uchádzačov za podmienky, že disponujú požadovanou kvalifikáciou.
"Väčšina obcí si toto dočasné opatrenie uplatnila. Bolo to spolu v 29 prípadoch," konkretizoval splnomocnenec s tým, že zväčša ide o pozície asistentov.
Potrebná je predškolská dochádzka
Zároveň v materských školách začali pracovať aj koordinátori inklúzie a od januára sa pridá aj pozícia koordinátora práce s rodinou, ktorý bude pracovať priamo s rodičmi detí, aby im vysvetlili zmysel predškolského vzdelávania.
"Zaškolenosť najmä rómskych detí na tejto úrovni ostáva našou hlavnou prioritou v tomto volebnom období. A tento program podporuje ich úspešnosť v škôlke," uviedol Ravasz.
Zdôraznil, že zavádzanie týchto opatrení sa deje v kontexte snahy vlády zaviesť od roku 2020 povinnú ročnú predškolskú dochádzku.
Tá je už dlhšiu dobu povinná v okolitých krajinách a Slovensko zatiaľ v tomto zaostáva.
"Ak to chceme mať, musíme zabezpečiť aj kapacity škôlok, ale aj motiváciu rodičov," povedal s tým, že momentálne sa z tohto dôvodu na Slovensku stavia vyše 80 materských škôl.
"Takže tie kapacity budú a budeme mať všetky predpoklady na to, aby sme zaviedli povinnú predškolskú dochádzku," dodal Ravasz.
Jeden rok v škôlke je málo
Jednou z obcí, kde sa tento projekt uskutočňuje, je aj obec Varhaňovce, ktorú splnomocnenec v piatok navštívil.
Z 1470 obyvateľov je 1150 rómskeho pôvodu.
V miestnej materskej škole, kde majú 54 prihlásených detí, z ktorých je iba jedno nerómskeho pôvodu, zamestnali od začiatku októbra v rámci projektu dvoch asistentov a jedného špeciálneho pedagóga.
Zároveň materskú školu rekonštruujú, čím sa rozšíri kapacita z 21 na 65 detí.
Ako však reaguje riaditeľka škôlky, jeden rok nemusí postačovať.
„Jeden rok pre deti z rómskej komunity je veľmi málo, lebo prichádzajú deti z prostredia, kde rozprávajú výlučne rómskym jazykom. Je veľmi nápomocné, že cez projekt máme asistentky učiteľa, ktoré pomáhajú tlmočiť,“ povedala riaditeľka škôlky Renáta Šuťáková.
Podľa Ravasza je však nutné zvyšovať počty rokov predškolskej dochádzky postupne.
Deti robia výrazné pokroky
Podľa riaditeľky je pomoc asistentov výrazná a u detí vidieť obrovský pokrok.
„Cítia bezpečnejšie prostredie, keď majú niekoho z komunity, ktorý im rozumie,“ povedala Šuťáková.
Jednou z asistentiek je aj pani Petra, ktorá začala pracovať v škôlke od začiatku októbra.
„Moja pracovná náplň je predovšetkým vychádzať s pedagogickými učiteľmi a odbornými zamestnancami. Robím všetko pre to, aby sme prekonávali jazykovú bariéru. Pri každej aktivite ak dieťa nerozumie, tak mu to potichu preložím do rómčiny a dieťa počúva a vníma, čo od nich učiteľka očakáva,“ povedala asistentka učiteľky materskej školy.
Ako dodala, predtým sa deti často hanbili, keď niečomu nerozumeli.
Podľa asistentky je to pre deti výrazná pomoc, keďže sa už nemusia trápiť tým, že učiteľke nerozumejú.
„Často, keď sa ich učiteľky pýtali, či pochopili aktivite, tak sa hanbili a ostali ticho. Tým pádom aj zaostávali v učení,“ dodala.
Ďalšie projekty na podporu rómskych komunít
Splnomocnenec tiež upozornil, že rozbehnutých je viacero ďalších projektov, z ktorých môžu obce čerpať finančné prostriedky na podporu rómskych komunít.
Ide napríklad o podporu terénnej práce, komunitných centier či zdravotných osvetárov. Aktuálna je tiež výzva na mestské občianske poriadkové služby (MOPS), v rámci ktorej si samosprávy úspešné v predchádzajúcom kole výzvy môžu požiadať o financie na zvýšenie miezd pre pracovníkov z dôvodu zvýšeniach minimálnej mzdy. Zapojiť sa však môžu aj nové samosprávy.
"Zatiaľ je ich 80, uvidíme, koľko z nich bude úspešných. Myslím si, že väčšina, a tak tento projekt budeme mať už vo vyše 200 obciach na Slovensku," dodal Ravasz. Ako uviedol, v blízkej budúcnosti sa rozbehnú aj ďalšie projekty, a to najmä v oblasti bývania.
Do konca novembra chcú spustiť projekt rómskych domovníkov, následne projekt prestupného bývania a tiež projekt zameraný na vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami.
O zdroje sa môže v jednotlivých programoch uchádzať väčšina z 1 100 obcí zaradených do Atlasu rómskych komunít.
Zdroj: sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
