PREŠOV. Za múry prešovskej väznice sa vo štvrtok krátko pred Vianocami dostal folklórny súbor Šarišanci.
Do Vianoc ostáva už iba niekoľko dní a rodiny sa spolu chystajú na najkrajšie sviatky v roku.
Niektorí ich však nestrávia v kruhu svojich najbližších.
Medzi nimi sú aj odsúdení z prešovskej väznice.
Trochu radosti vo forme spevu a hudby im priniesol folklórny súbor Šarišanci.
Sirka: Radi prídeme, ale aj odídeme
„Určite sme mali obavy, ako to dopadne, čo si môžeme dovoliť a čo nie. Je to úplne iné, ako keď vystupujeme vonku pred verejnosťou, ale myslím si, že sa bavili chlapci aj dievčatá. Keby dovolili páni bachari, tak pokojne si tu aj zatancujú,“ smeje sa spevák a huslista Marián Sirka.
Ako hovorí, koncert ich tešil a v ich netradičnom publiku videli aj náznaky tanečných pohybov.
„Vyzeralo to tam vzadu, že sa to roztancuje. Dievčatá už mali volenku svoju a už čoskoro išli po chlapcoch. Neviem, dokedy by sme tu potom ostali, keby sa roztancovali. My tu však radi prídeme, ale aj radi odídeme,“ vraví Sirka.
Troška adrenalínu
Šarišanci priznávajú, že z netradičných priestorov mali zmiešané pocity.
Ako sami hovoria, vystúpenie vo väznici bolo ich premiérou a pripúšťajú aj trošku adrenalínu.
„Je to svojím spôsobom trošku pochmúrne, každý má rád Vianoce pre tú pohodu, rodinu, darčeky a všetko s tým spojené, ale zákon je taký. Sme však radi, že sme mohli prísť tu, keďže oni nemohli dôjsť za nami niekde na verejnosť. Dúfam, že sme im tú atmosféru zvonku priniesli sem,“ povedal nám Sirka.
O bezpečnosť sa nebála
Veľký obdiv publika si vyslúžila aj speváčka folklórneho súboru Vladimíra Keselicová.
„Pred koncertom to bolo také rozpačité, lebo som nevedela, čo ma čaká a ako to sama ustojím. Ohľadom bezpečia som sa nebála, ale skôr to bolo o tom, ako to sama psychicky unesiem. Bol tu kopec mladých chlapcov, mladých žien a starších zlomených pánov,“ opísala prvé dojmy po koncerte.
Na záver im zahrali aj tradičnú koledu Tichá noc, pri ktorej si určite poniektorí zaspomínali aj na svojich najbližších.
Sviatky však budú musieť tráviť za mrežami bez nich.
„Keď som spievala poslednú pieseň, bolo to pre mňa naozaj veľmi náročné dospievať. Vidieť slzy v očiach starších aj zrelých pánov so sklonenými hlavami, keď asi mysleli na to, že tie koledy nebudú počuť pri stole s rodinami, bolo veľmi náročné. Bol to pre mňa dosť silný zážitok," priznala Vladimíra.
Z koncertu má však radosť, že mohli aspoň takto spríjemniť nútený pobyt a priniesť trochu radosti.
Chýba sloboda, rodina a čerstvý vzduch
Koncert si užil aj odsúdený Milan, ktorý je vo väzení približne mesiac a pri predbežnom prepustení by sa mohol dostať na slobodu o päť mesiacov.
Folklór mu je blízky a štvrtkový koncert si užil.
„Vonku som chodil po koncertoch, ale teraz to je také väčšie rozptýlenie. Najhoršie je však to, že sa človek vracia do reality naspäť do tej izby. Ale bolo to pekné a malo by to byť aspoň raz do mesiaca, najmä kvôli väzňom, že tak trošku ožijú," povedal odsúdený Milan.
Sviatky bude musieť tráviť bez svojich najbližších.
„Chýba mi najviac sloboda, rodina a ten čerstvý vzduch. Chodíme aj na vychádzky, takže sme sa aj bavili, ako to tu vyzerá počas Vianoc. Majú nám dať nejakú super večeru, nejaká telka má byť v tom. Je to tu v pohode, vychádzajú nám aj v ústrety," prezradil Milan.
Ako dodal, najťažšie si je na pobyt vo väzení zvyknúť.
„Odkázal by som, aby sa ľudia zastavili, zamysleli a aby nerobili tie veci. Sú tu aj chlapi za maličkosti, že ukradol trikrát veci za asi 25 eur a dostal dva a pol roka. Vonku robia ľudia podvody za státisíce a milióny a sú na slobode," hovorí.
S pobytom za mrežami sa Milan snaží vyrovnať čítaním kníh a cvičením.
Najdôležitejšie je podľa neho na ťažkú situáciu nemyslieť.
Keďže je vo väzení zatiaľ krátko, tak čaká aj na prvú návštevu rodiny a verí, že sa im to podarí ešte pred sviatkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
