PREŠOV. V rámci svojich povinností majú samosprávy na starosti aj správu a údržbu verejnej zelene, na ktorú vynakladajú nemalé finančné prostriedky.
Mesto vynakladá na údržbu státisíce
Údržba zelene je pomerne nákladná položka v rozpočte samospráv.
Na rok 2019 vyčlenila samospráva na údržbu zelene 650-tisíc eur, reálne náklady však napokon môžu byť aj vyššie.
V tomto roku by sa podľa odhadov malo pokosiť 900 hektárov verejnej zelene, vykonať približne 20-tisíc orezov konárov a vysadiť asi 600 nových stromov.
Mesto chce pri riešení tejto otázky hľadať najefektívnejšie riešenia. Pomôcť má tomu vytvorená základná evidencia vegetácie, tzv. pasport zelene.
Pasport je komplexná evidencia majetku samosprávy, slúži pre jeho prevádzku, údržbu a modernizáciu.
Pasport zelene teda vytvorilo evidenciu všetkých plôch vegetácie na území mesta.
„Slúži nielen na údržbu, ale aj modernizáciu, keďže jeho cieľom je okrem sledovania, správy a optimalizácie, aj čo najefektívnejšie využitie majetku samosprávy,“ vysvetľuje tlačová referentka mesta Lenka Novotná.
Údržbu môžu monitorovať aj Prešovčania
Na základe týchto dát sa potom môže samospráva rozhodovať pri hospodárení.
„Práve evidencia zelene je totiž neskôr podkladom pre rozhodnutia spojené s hospodárením. Pasport zároveň slúži pre optimalizáciu nákladov na prevádzku, údržbu a rozvoj majetku samosprávy,“ vysvetľuje Novotná.
Údaje majú pomôcť aj bežným obyvateľom, ktorí môžu monitorovať údržbu.
„Pasport verejnej zelene pomôže mestu lepšie a efektívnejšie sa o verejnú zeleň starať a udržiavať ju. Zároveň umožňuje aj samotným občanom prístup k informáciám, kto sa stará o verejnú zeleň v ich okolí a prípadne tak participovať na monitorovaní jej údržby," povedala primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová (KDH) na adresu tohto projektu.
Pasport identifikuje aj vlastníkov
Samotný pasport obsahuje dve časti – grafickú (mapová časť) a pasportnú (popisnú, tabuľkovú časť).
Verejná zeleň označená v mape sa definuje ako plochy verejne prístupné bez obmedzenia. Sú to napríklad parky, parčíky a zeleň sídlisk.
„Za verejnú zeleň sa však pre účely pasportu verejnej zelene mesta Prešov nepovažujú pozemky lesného pôdneho fondu, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vodné plochy a toky vrátane ich brehov, pozemky železníc a pododbne,“ vysvetľuje Novotná.
Vďaka pasportu zelene môžeme aj identifikovať plochy podľa vlastníctva.
Aktualizované dáta viazané k októbru 2018 sa majú objaviť aj v otvorených dátach mesta.
Dáta sa však môžu postupne aktualizovať pri zásahu výstavbou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
